Projekt Nezastaviteľní prilákal k Vodnému dielu v Žiline počas uplynulého víkendu, 17. – 19. júna 2016, až 4 903 ľudí z mesta i okolia. Tí svojim pohybom - na bicykli, korčuliach či pešo - popod špeciálnu Birell bránu, pomohli hendikepovaným mladým ľuďom. Za každého, kto bránou prešiel, prispela značka nealkoholického osvieženia Birell, organizátor Nezastaviteľných, 20 centov na spoločné konto projektu. Celkovo sa podarilo vyzbierať viac ako 980 €.
Vďaka nim je jedenásť hendikepovaných bližšie k splneniu svojho sna – získať športové vybavenie a vrátiť sa znova aktívne k ich obľúbenému športu. Medzi nimi je aj 21-ročný Adam Šablatúra z Liptovského Mikuláša, ktorého prišla osobne podporiť aj ambasádorka projektu Nezastaviteľní Anna Oroszová. Adam v mladosti síce úspešne zdolal rakovinu, avšak pred rokom ho úraz pri skoku do rieky posadil na invalidný vozík. Dnes túži po tom, aby sa vďaka handbiku – špeciálnemu bicyklu pre hendikepovaných, mohol opäť vrátiť k milovanému športu.
Podporiť Nezastaviteľných môžete až do konca augusta na viacerých miestach Slovenska. Viac o projekte, ďalšom rozmiestnení brán ako aj aktuálne vyzbieranej sume, nájdete na www.nezastavitelni.sk.
Meno: Adam Šablatúra
Vek: 21 rokov
Bydlisko: Liptovský Mikuláš, Slovensko
Chce získať: Handbike
„Ľudia vravia, že som bojovník. Ako malý som prekonal rakovinu a vrhol sa na šport, chodil na súťaže, trénoval deti u nás na Liptove. Dnes mám 21 rokov a necelý rok som na vozíku – pri skoku do rieky, kde som sa kúpal od detstva, som narazil na dno a zlomil sa mi piaty krčný stavec, ktorý pritlačil miechu. Šport milujem a vďaka handbiku by som sa mu chcel opäť naplno venovať.“
Adam Šablatúra
Túžim byť opäť aktívnym športovcom
Adam z Liptovského Mikuláša pred úrazom veľa aktívne športoval, venoval sa najmä atletike a behu, zúčastňoval sa súťaží. Je to veľký bojovník. Porazil rakovinu, pred necelým rokom ho však úraz pripútal na invalidný vozík. Na mieste, kde mnohokrát predtým skákal do vody z veľkej výšky, sa mu stala osudná nehoda, zlomil si krčný stavec a ochrnul. Všetci okolo neho boli z toho smutní, nielen rodičia a najbližší, ale aj kamaráti, ktorých trénoval. Tí najvernejší však pri ňom zostali dodnes. Pred nehodou navštevoval elektrotechnickú školu a chcel by v štúdiu pokračovať, prípadne by sa rád prihlásil aj na vysokú školu. Vďaka projektu Nezastaviteľní bude môcť tráviť voľný čas inak než pred obrazovkou televízora či počítača. Túži byť opäť aktívnym, zdokonaľovať sa, vyskúšať handbike a keď bude mať natrénované aj súťažiť. Spoznajte Adama zblízka a pomôžte mu byť nezastaviteľným.
Adam, čo presne sa v osudný deň stalo?
Bol som kamarátom na rieke, kde som sa chodieval kúpavať odmalička. Skákaval som tam bežne z 3-4 metrovej výšky do vody. Úraz sa mi stal, keď som skočil z hladiny a ako som dopadol šípkou smerom ku dnu, zoplo mi obe ruky dokopy a zlomil som si piaty krčný stavec, ktorý mi pritlačil miechu, následkom čoho mi ochrnuli ruky aj nohy. Jemnú motoriku nemám skoro vôbec. Stalo sa to 4. júla, takže tomu nie je ani celý rok.
Aké boli Tvoje prvé pocity, keď si sa prebudil v nemocnici a povedali ti, že zostaneš na vozíku?
Bolo to dosť ťažké, keď som sa prebral v nemocnici a nevedel som s ničím hýbať. Bol to veľmi nepríjemný pocit a hneď po prebudení som si povedal, že je zle. Pýtal som sa sám seba: „Čo budem teraz robiť?“ To bolo prvé čo mi napadlo. Nevedel som si predstaviť čo ma čaká. V rodine sme nemali nikoho s podobným handicapom, kto by bol na vozíku. Ani som nikoho takého nepoznal. Vôbec som netušil čo taký človek robí, ako dokáže žiť.
Čo sa dialo v prvých týždňoch a mesiacoch s handicapom?
Asi tak po mesiaci som si uvedomil, že to čo sa stalo sa už neodstane a ja musím žiť ďalej. Začal sa mi vracať cit do rúk a teraz po roku ho mám oveľa väčší. Cvičenie veľmi pomáha. Sila pomaličky prichádza do tých častí miechy, ktoré sú ešte funkčné, nie sú pritlačené alebo prerušené. Na rehabilitácii som bol v Kováčovej. Tam ma dali fakticky dokopy, predtým som len ležal na posteli, ani na vozíku som nesedel. Za tri mesiace mi veľmi pomohli. Cvičenia aj procedúry to všetko neskutočne pomáha. Navyše je tam veľa ľudí, ktorí inšpirujú handicapovaných, už len tým, že aj oni sami majú nejaký handicap a tým čo všetko dokážu. Najviac ma inšpiroval jeden chalan od nás, z Liptovského Mikuláša. Volá sa Marián Ligda. Lyžuje na monolyži, bicykluje a je neskutočný frajer na vozíku. Treba len bojovať a ono to pôjde.
Na dno som si siahol, keď
Ja už som mal ťažkú chorobu pred týmto úrazom. Mal som rakovinu. Už pretým som zvládol niečo podobné. Keď som mal rakovinu, tak som sa viac bál, teraz som až taký strach nemal.
Moja najväčšia životná výzva je/bola
Veľmi by som chcel mať rodinu. Raz by som chcel byť manžel a otec. Chcel by som mať dve deti, jedného chlapca a jedno dievča. Určite ich budem viesť k športu, lebo ho mám veľmi rád. To je asi taká moja najväčšia výzva.
Chcem byť/som Nezastaviteľný/á pretože
Podľa mňa by človek na sebe nemal prestať pracovať, mal by bojovať a ísť za svojím cieľom, aj keď je inakší ako bol predtým.
Vysnívané športové vybavenie mi pomôže, aby
Som toľko nevysedával doma, chodil viac von do prírody a aj v tom, že sa mi posilnia ruky. Plánujem sa aj zúčastniť na nejakých súťažiach a ak budem dobrý, tak by som rád získal aj nejakú medailu. Ako prvé by som sa šiel určite previesť okolo všetkých našich dedín. Je to taký okruh, ak by som začal od domu, tak by sa to dalo pekne prejsť. Je to možno nejakých 15 km. Odkedy som na vozíku, ani nemám žiaden iný nesplnený sen, len handbike.
Spoznaj Adama v skratke
V detstve som chcel/a byť
Archeológom. Vždy ma bavili dinosaury. Chcel som vykopávať kosti, a tak sa to stalo mojím detským snom.
Som blázon do
Pred úrazom som vášnivo miloval beh. Teraz po úraze nemám zatiaľ nič také, čo by ma tak veľmi bavilo ako kedysi beh.
Nemám rád, keď
Ľudia nadávajú. Dá sa vyjadriť aj inými slovami, ako hrubými nadávkami. Najhoršie je keď nadávajú dievčatá.
Najzaujímavejšie miesto, kam by som chcel/a ísť….
Rád by som sa išiel pozrieť do New Yorku.
More alebo hory?
Hory. Nie som typ čo by vydržal leňošiť na pláži pri mori. Možno jeden deň, potom by som si vymyslel určite nejaký program.
Zima alebo leto?
Leto. Zimu nemám rád kvôli samotnému pocitu chladu, ale aj kvôli tomu, že teraz už bývajú také zimy o ničom, bez snehu a všade je len blato.
Môj najväčší športový úspech je
Asi, že som bol na jednom preteku ešte pred úrazom, kde som skončil asi 370. z približne 3 700 bežcov.
Miroslava Ingrová
