ZVOLILI PRÁZDNINY
Čas opravy si radnica zvolila kvôli prázdninovému režimu mestskej hromadnej dopravy. „Je to z dôvodu letného obdobia, prázdnin, víkendu a s tým spojeného prázdninového režimu verejnej dopravy. Navyše, práce neboli hneď na začiatku prázdnin, ale čakali sme, aby sa mesto vyprázdnilo a doprava upokojila. Práce sa uskutočňovali nepretržite, aj v noci a v piatok začali až po dopravnej špičke,“ vysvetlil dôvody hovorca mesta Žilina Vladimír Miškovčík.
Pripomeňme, že v roku 2019, vypracovaný bol aj statický posudok, ktorý hovorí o tom, že stavba je v poriadku. To však neplatilo o povrchu vozovky. „Povrch nebol vyhovujúci, vozovka mala určité defekty. Išlo najmä o miesta dilatačných spojov (mostných záverov), kde je asfalt pred a za spojom (záverom) vyjazdený a vozidla tam doslova skákali. Od vybudovania Rondla nebola vykonaná žiadna oprava. Pri asfaltérskych prácach sa použije vyššia trieda asfaltu (modifikovaný asfalt) s vyššou únosnosťou a udržateľnosťou.“
SPOJE SÚ V PORIADKU
Do dilatačných spojov sa nezasahuje, nakoľko nevykazujú nutnosť opravy. „Nebúchajú, pri obhliadke sme nezaznamenali, že sú uvoľnené. Ide len o vyjazdenie vozovky v miestach pred a za spojom. Nevyhnutné bolo momentálne upraviť len vozovku,“ doplnil Miškovčík. Ku oprave sa vyjadril aj primátor Žiliny Peter Fiabáne: „V čase môjho nástupu do funkcie nemalo mesto v súvislosti s Rondlom splnenú základnú domácu úlohu - nebolo ani jasné, či objekt patrí do majetku mesta Žilina, alebo Slovenskej správy ciest. Dnes sú majetkoprávne nejasnosti vyriešené a my sme sa tak mohli pustiť do obnovy povrchu vozovky, po ktorej dlho túžil asi každý žilinský motorista,“ napísal na sociálnej sieti. Investícia stála mesto takmer 100-tisíc eur.
VÝZNAMNÝ UZOL
Nevyhovujúce komunikácie si vynútili výstavbu estakády. Tá bola rozplánovaná na tri etapy. Prvá etapa prebiehala v rokoch 1974 – 1978 (križovatka Estakáda), druhá etapa v rokoch 1980 – 1983, vrátane okružnej križovatky Rondel a tretia etapa v rokoch 1986 – 1990 od križovatky Rondel po Košickú ulicu v dĺžke 3,5 km. Na tomto poslednom úseku cesty cez Žilinu bolo vybudovaných päť mimoúrovňových križovatiek a dve lávky pre peších. Až v roku 2000 bola ukončená stavba Estakády, zložitého mimoúrovňového dopravného uzla na severnom okraji urbanizovaného priestoru Žiliny. Stavbou cesty I/11 Estakáda smerom do Budatína, bolo dobudovanie už predtým jestvujúcej polovičnej časti estakády. Tá priamo nadväzuje na okruhový mestský komunikačný systém, ktorý sa začal budovaním prieťahu mestom Žilina ešte v roku 1974. Výstavbou druhej časti estakády sa dovŕšilo celé mimoúrovňové kríženie cesty I/11 s miestnymi komunikáciami a železnicou a zabezpečilo sa tak potrebné cestné napojenie na smery Bratislava, Čadca a Prievidzu. Vznikol tým moderný štvorpruhový obojstranný mimoúrovňový dopravný systém o celkovej dĺžke 1559 metrov. V roku 2002 po dobudovaní Ľavobrežnej o dĺžke 3,7 km sa vytvoril na Slovensku jediný mestský štvorpruhový mimoúrovňový okruh (okrem Košickej) s dĺžkou 6,48 km o priemere asi 2 km. S účinnosťou od 1. 8. 2015 rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je mestský dopravný okruh v Žiline označený ako Cesta I. triedy č. 60. ZDROJ: Žilina Gallery
