Žilinčanka Miroslava Schwägerl žije v zahraničí už 21 rokov. Aj keď je pre ňu Bavorsko už dlhšie domovom ako Slovensko, na svoju rodnú krajinu a Žilinu nezabúda. Dokonca jej robí v zahraničí veľmi dobré meno. Je totiž veľkou milovníčkou typického slovenského remesla - drotárstva, ktoré aj patrične v Bavorsku prezentuje: založila vlastnú drotársku školu, ktorú navštevuje 190 detí.
ŽILINA. BAVORSKO. 41–ročná Miroslava Schwägerl, za slobodna Slabá, vyrastala na sídlisku Vlčince. Ako dvadsaťročná odišla do zahraničia. Novým domovom sa pre ňu stalo Bavorsko, kde sa vydala a porodila dcéru. „Bavorsko je môj domov, ako je pre mňa domovom aj Slovensko. Tento rok som sa dostala takmer na polovicu: 20 rokov na Slovensku a 21 rokov v Nemecku,“ rozpráva sympatická Mirka.
Drôt si ju získal na Budatínskom hrade
Začiatky v zahraničí boli, ako to už býva, náročné. Všetko chce však svoj čas, čo sa potvrdilo aj v prípade Mirky. Po niekoľkých rokoch v Bavorsku sa jej podarilo otvoriť vlastnú drotársku školu. Ak si však myslíte, že ju k drôtovaniu priviedla umelecká škola alebo nejaký kurz, ste na omyle. „Pred 14 rokmi počas návštevy Slovenska sme náhodne navštívili Budatínsky hrad, kde práve prebiehala výstava drotárstva. No čo dodať... Bola som nadchnutá technikou, citovou tvorbou... tým, ako sa ľudovo povie – čo sa dá so „špuľkou“ drôtu dokázať. Samozrejme, moju dušu to nenechalo pokojnou a hneď, ako som sa vrátila k rodičom, už otec musel hľadať nejaký ten drôtik – našťastie mal,“ spomína so smiechom Mirka.
Drotárka Mirka
Do špecifického slovenského remesla ju na začiatku zasvätila známa drotárka zo Žiliny Mária Porubčanská. „Veľmi mi pomáhal aj pán Štefan Mlich, výtvarník a drotár zo Žiliny. Stretávame sa spolu doteraz, vymieňame si názory a techniky vždy, keď prídem na Slovensko. Je mi veľkou inšpiráciou vo vlastnej tvorbe,“ vyznáva sa.
Deťom sa od nej nechce ísť domov
Za 14 rokov sa z Mirky stala uznávaná umelecká drotárka. Aj keď v Žiline jej tvorbu nepoznáme, v Bavorsku ňou ohúrila už množstvo ľudí. A to tak, že aj Bavori chcú drôtovať! Veď čo povedať na to, že jej drotársku školu v súčasnosti navštevuje 190 detí a robí kurzy aj pre dospelých? „Pri mojej drotárskej škole sa musím usmiať. Som skutočne na ňu hrdá. Bola to vlastne spontánna idea. Keď bola moja dcérka ešte malé dievčatko, napadla mi myšlienka, keďže všetky deti, ktoré boli u nás, obdivovali moju prácu a spolu sme drôtovali, že začnem robiť kurzy pre deti. Pokus sa ujal a trvá doteraz,“ vysvetľuje.
Malí Bavori sa tak do drôtovania zamilovali, že sa medzi nimi nájdu aj takí, ktorí už desať rokov vytrvalo navštevujú kurzy. „Do mojej školy chodia deti od 5 do 16 rokov. Dĺžka kurzu je dve hodiny, pracujem maximálne s 15 deťmi, aby som sa im mohla naplno venovať. Najkrajší pocit je vždy ten, keď sú takí nadšení, že nechcú ísť domov. To je pre mňa veľmi dôležité, robiť deťom radosť, nadchnúť ich, dať im vieru v samých seba...“ rozpráva nadaná umelkyňa a učiteľka.
Drôtovanie neočarilo len deti, ale aj dospelých, najmä nežnejšie pohlavie. „Dvakrát do roka mám workshop, trvá približne 5 – 6 hodín, kde si aj ženy môžu vyskúšať zručnosť, trpezlivosť a kreativitu. Tvoríme najmä objekty pre vonkajšiu dekoráciu, napríklad do záhrad, ale aj šperky a iné. Tieto posedenia sú skutočnou výzvou a mnohé dámy odchádzajú s ubolenými rukami domov,“ hovorí.
Najnovší projekt, ktorý Mirka prezentovala v Bavorsku. Celkovo vytvorila tri takéto ryby, dve sú umiestnené pri školách, jedna pri jazere.
Okrem drotárstva sa Mirka venuje aj maľbe. „Som členkou spolku umelcov v meste Regensburg, pravidelne uskutočňujeme vernisáže a výstavy, výťažok z predaja ide pre detské domovy, postihnuté deti, pre organizácie, ktoré pomáhajú tým najmenším,“ pokračuje v rozprávaní.
Rodina jej veľmi chýba
Sympatická Žilinčanka má s drotárstvom do budúcna aj iné plány. Nechce ho len učiť, ale ním aj liečiť. Momentálne študuje za umeleckú terapeutku. „Metóda liečby umením je vhodná pre všetky vekové kategórie, pomáha pri problémoch v škole, psychických problémoch, je vhodná pre autistické deti, pre postihnutých, v pedagogike. V priebehu najbližších mesiacov mi pribudnú aj meditačné tance, ako aj meditačné sedenia s gongmi,“ hovorí.
Na Slovensko chodí Mirka tak často, ako sa dá. Minimálne 3– až 4-krát do roka. Žiť v zahraničí, ďaleko od rodiny, nie je vždy pre ňu ľahké. „Rodina mi veľmi chýba. Je veľmi ťažké žiť medzi dvoma svetmi. Rodina je základ života. Treba si ju vážiť a pomáhať si! Pre mňa je stále ťažké sa tejto situácii aj po rokoch prispôsobiť,“ zdôveruje sa.
Michala Stehlíková
Snímka archív M. Schwägerl
