Podľa predbežných údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu patrí Žilina za minulý rok do prvej desiatky miest s najprašnejším ovzduším. Čo to spôsobuje a aký to má vplyv na naše zdravie?
ŽILINA. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) monitoroval za vlaňajšok prašnosť v 32 slovenských mestách. Ako uvádza spravodajská agentúra TASR, až tridsať bolo takých, kde boli prekračované limitné hodnoty koncentrácie prachových častíc PM 10, tzv. prachu. Na desiatich miestach bolo smogových dní viac, ako povoľuje norma. Najprašnejšie ovzdušie mala rovnako ako minulý rok opäť Veľká Ida pri Košiciach. Po nej nasledovala Jelšava, Trenčín a Banská Bystrica. Na pomyselnom piatom mieste skončila Žilina, ktorá sa kvalitou ovzdušia „vyrovnala“ Ružomberku. Desiatku najsmogovejších miest uzavreli mestá Prešov, Košice, Bratislava a Trnava.
Situácia sa napriek všetkému zlepšila
„Podľa dostupných údajov sa situácia v porovnaní s predchádzajúcim rokom zlepšila v niektorých oblastiach po niektorých opatreniach. Napríklad ide o centrálne vykurovanie s využívaním aj obnoviteľných zdrojov energie, vybudovanie dopravných komunikácií mimo husto osídlených oblastí – obchvat mesta, rekonštrukcie miestnych komunikácií, ekologizáciu MHD alebo čistenie ciest, ale aj rozširovanie zelených plôch. Naďalej však dochádzalo k prekračovaniu limitných hodnôt v zimnom obdobím, a to pri lokálnom vykurovaní domácností nekvalitnými tepelnými zariadeniami,“ uviedol Maroš Stano z odboru komunikácie Ministerstva životného prostredia SR.
Žilina je podľa počtu obyvateľov štvrté najväčšie mesto na Slovensku a je považovaná za priemyselnú oblasť. Nachádza sa v Žilinskej kotline s najväčším počtom dní s hmlou v roku. „Veterné pomery v Žilinskej kotline, veľmi nepriaznivé a relatívne menšie zdroje exhalátov vedú k vysokej úrovni znečistenia v prízemnej vrstve. Znečistenie ovzdušia je spôsobené škodlivinami z teplárne, chemických prevádzok, Dolvap-u Varín a intenzívnej dopravy v centre mesta,“ informoval Martin Kapasný z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Žiline.
Prašné ovzdušie vplýva najmä na deti a chorých
Do roku 2006 monitoroval SHMÚ kvalitu ovzdušia v našom meste pomocou dvoch monitorovacích staníc. Od 1. januára 2007 je v prevádzke už len jedna automatická monitorovacia stanica, a to na ulici Obežná. Naposledy boli v Žiline vykonané opatrenia vzhľadom na zhoršený stav ovzdušia vo februári tohto roka. „Zhoršená kvalita bola spôsobená prekračovaním dennej priemernej limitnej koncentrácie pre častice PM 10, ktoré boli namerané na automatickej stanici v Žiline. Opatreniami sú určené podmienky, ktoré by zabezpečili obmedzenie znečisťovania ovzdušia. Sú to napríklad uprednostňovanie spaľovania zemného plynu v spaľovacích zariadeniach, obmedzenie cestovania individuálnou automobilovou dopravou, uprednostnenie hromadnej autobusovej dopravy, obmedzenie pohybu vo vonkajšom prostredí chorým ľuďom a deťom, obmedzenie vetrania v čase inverzie,“ vysvetlila Drahomíra Macášková, vedúca odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Žiline.
O zhoršenej situácii je následne upovedomený regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorý o tom na svojej webovej stránke informuje obyvateľov mesta, najmä o účinkoch nekvalitného ovzdušia na ich zdravie. „Zvýšené koncentrácie prachových častíc majú nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, ako je podráždenie horných dýchacích ciest sprevádzané kašľom a kýchaním a podráždenie očných spojiviek. Odporúča sa obmedziť vetranie v čase dlhotrvajúcej inverzie, hlavne v podvečerných hodinách i zredukovať dlhotrvajúci pobyt vo vonkajšom prostredí, hlavne deťom, starším a chorým,“ doplnil Martin Kapasný z RÚVZ v Žiline.
Michala Stehlíková
Snímka archív
