Začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia sa dychová hudba tešila na Slovensku všeobecnej popularite, najmä vďaka malým dychových orchestrom. V tom čase fungoval pri Parku kultúry a oddychu v Žiline veľký Mestský dychový orchester. V snahe nadviazať na žáner, ktorý produkovali práve malé kapely, akými boli napríklad Malokarpatská kapela alebo Moravanka, sa hudobníci žilinského orchestra rozhodli v roku 1981 odčleniť a založiť menšie hudobné teleso, ktoré nazvali Fatranka. Pri jej zrode stál Pavol Bienik, ktorý funkciu umeleckého vedúceho, dirigenta a kapelníka zastával pekných dvadsať rokov. Ďalšími zakladajúcimi členmi boli František Zakopčaník, Martin Ševčík, Tibor Hulín, František Hlucháň, Miroslav Ďurajka, Rudolf Porubčanský a iní.
Vystupovali v Anglicku aj v Belgicku
Aj napriek ťažkým, nepriaznivým časom pre dychovú hudbu, ktorými si Fatranka za posledné roky musela prejsť, sa stihla zaradiť medzi popredné slovenské dychové orchestre. „Za 30 rokov svojej existencie bola dychová hudba Fatranka na cestách po celej Európe. V roku 1996 sme si úspešne počínali na zájazde v anglickom mestečku Saddlewordt, kde sme boli pozvaní ako hostia zo Slovenska v rámci súťaže dychových hudieb Anglicka. Darí sa nám aj v spolupráci s belgickým mestom Essen, kde nás v roku 2003 v rámci družobných vzťahov pozvali na hudobný festival. Naše vystúpenie malo vtedy veľký ohlas u domáceho publika,“ rozpráva súčasný umelecký vedúci Dychovej hudby Fatranka Martin Oboňa, ktorý do radov kapely vstúpil v roku 1995 ešte ako študent žilinského konzervatória.
V súčasnosti vystupuje Fatranka na rôznych spoločenských a kultúrnych podujatiach a úspechy zbiera aj na súťažnom poli. V roku 1999, ešte za vedenia Pavla Bienika, získala v rámci Súťažného festivalu prehliadky malých dychových hudieb v obci Lednické Rovne umiestnenie v striebornom pásme, o desať rokov neskôr ju na festivale v Poľsku ocenili cenou za osobitný umelecký výkon. „Naším najväčším úspechom za posledné obdobie je umiestnenie v zlatom pásme v rámci súťažného festivalu v Lednických Rovniach, ktorý sa koná každé dva roky. Tento rok trval od 22. do 23. júna a je to jedna z najlepších súťaží malých dychových hudieb na Slovensku. Spomedzi ôsmich dychoviek, kde každá jedna reprezentovala jeden kraj, sme sa umiestnili na treťom mieste,“ hovorí Martin Oboňa.
Dychovku Fatranka tvorí dnes dvanásť hudobníkov, zväčša amatérov, pričom najmladší má len 14 rokov. Zloženie: klarinet: Anna Brezániová, Juraj Kalma; tri krídlovky – trúbky: Martin Oboňa, Peter Horvát, Roman Štafen; tenorové trúbky: Rudolf Grečnár, Pavol Horváth; bicie nástroje: Matúš Minich; tuba: Roman Warchol; doprovodné nástroje: Peter Ďanovský, Ján Sliviak, Ondrej Kormančík.
Pre Fatranku je veľmi významná aj spolupráca so spevákmi, ktorých sa za jej vyše tridsaťročnú históriu vystriedalo niekoľko. V súčasnosti spievajú v kapele traja speváci: Eva Lysíková, jej dcéra a menovkyňa Eva Lysíková z Rosiny a Štefan Belák
z Kysúc.
Už túto stredu zahrajú v Sade SNP
Repertoár žilinského dychového telesa je rôznorodý. Okrem klasickej polky a valčíka možno nájsť v jeho zozname skladieb aj piesne od súčasných slovenských hudobných skladateľov. „Keby sme hrali len klasickú dychovku, ľudia by o našu hudbu nemali záujem, preto sa prispôsobujeme dobe a hráme „repeťácke“ či „big-bengďácke“ veci, ktoré sú upravené na spôsob dychovej hudby,“ vysvetľuje Martin Oboňa.
Už túto stredu (17. júla) sa predstavia v rámci Žilinského kultúrneho leta v Sade SNP. Vystúpia o 16.30 h. Ak ich tu nezastihnete, možno budete mať viac šťastia po iné letné dni. Koncom júla zahrajú počas hodov na Kysuciach a v auguste budú vystupovať v Rajeckých Tepliciach.
„Vieme, že na hudobnej scéne tu na severnom slovensku hráme skôr druhé husle a že sa to už asi nikdy nezmení. Ale máme veľa fanúšikov, ktorí nám držia palce, a už len kvôli nim by sme chceli Dychovú hudbu Fatranka udržať,“ dodáva na záver.
Michala Stehlíková
Snímka archív DH Fatranka
