Pišta, prečo vlastne musíme robiť tento rozhovor už po skončení hráčskej kariéry? Futbalové kvality pre potreby MŠK Žilina vám nechýbajú...
Jednak mi končila zmluva s klubom a neodohral som ani jeden zápas na jeseň, pretože sme hrali Európsku ligu a na predzápasovom tréningu mi prasklo v achilovke a doteraz mám obrovský výrastok na päte. Tieto problémy mi nedovoľovali sa dať zdravotne dokopy, achilovka už je v pohode, len problémy s pätou nie a nie ustúpiť.
Ako budete postupovať v liečbe s vaším zranením, uvažujete aj o operácii?
Po decembrovej pauze som si myslel, že päta sa upokojí a bude to v pohode. Je to, bohužiaľ, stále rovnaké, len čo si obujem nejakú obuv, pociťujem v pravej nohe poriadnu bolesť. Budem musieť asi hľadať riešenia cez operáciu, aj náš klubový doktor sa priznal, že taký výrastok na päte ešte nevidel. Mne sa v kariére vyhýbali väčšie zranenia, ostalo to len pri členkoch a svaloch. Vidíte, asi to malo tak byť...
Ako ste sa dozvedeli, že budete pôsobiť v novej funkcii tímového manažéra A mužstva?
Určité rokovania prebehli po skončení jesene, že by som mohol pôsobiť v role klubového funkcionára. Som rád, že sa to potvrdilo a ostávam naďalej v žilinskom futbale, ale už nie ako hráč.
V kuloároch sa hovorilo, že by ste mali byť trénerom mládeže. Necítili ste sa na to, ísť touto obvyklou cestou úspešných futbalistov po skončení kariéry?
Máte pravdu, nebol som pevne rozhodnutý byť trénerom. Robiť niečo preto, aby som to len robil, nemá význam. Možno časom uvidíme, že ma to chytí. Teraz však nemám ambíciu okúsiť trénerský chlebík.
Leitnerove góly v minuloročnom semifinále Slovenského pohára
znamenali miestenku v pohárovej Európe.
Čo je náplňou vašej novej práce, manažér A mužstva znie trocha nejasne.
Viac-menej som stále v kontakte s mužstvom. Tréner Guľa chce, aby som sa zúčastňoval aj tréningov. Ak sa dám zdravotne dokopy, mohol by som si s chalanmi aj zakopať. Robím servis A tímu, zabezpečujem mimofutbalové veci, starám sa o legionárov, ktorí prišli do MŠK Žilina na skúšky. Som v kontakte s učiteľmi zo školy ohľadom našich mladých hráčov, je tam toho viac.
Pre lepšiu predstavivosť – prišiel William, v čom spočíva váš servis pre tohto brazílskeho legionára?
William tu ešte nemá byt, býva v akadémii MŠK Žilina v Strážove. Samozrejme, nevie sa v Žiline ešte orientovať. Chodím pre neho na štadión, bol som s ním u športového lekára v Ružomberku. Po podpise zmluvy mal deň voľno, chcel si zacvičiť, vybavil som posilňovňu. Momentálne mu riešime byt, ale celý deň je s nami.
Nemrzí vás, že ste sa nerozlúčili ako hráč na ihrisku? Uvidíme vás ešte v nejakej nižšej regionálnej súťaži ako aktívneho hráča?
Lepšie je, keď človek skončí na tom ihrisku. Určite by to bolo krajšie, ale nedá sa to naplánovať. Nechcem sa pozerať späť, asi to tak malo byť. Pokiaľ si vyriešim problém s tou nešťastnou pätou, by som si samozrejme rád zahral. Najskôr sa však treba dať dokopy, asi tá operácia bude potrebná...
Vaše najkrajšie futbalové spomienky? Rozhodne sú späté s klubom MŠK Žilina?
Posledný zisk titulu a double. Celkovo, ja keď som vrátil do Žiliny v 32 rokoch, som ešte nemal titul. Tu som získal 3, zahral som si Európsku ligu či dokonca Ligu Majstrov. Pevne verím, že sa všetci dočkáme v najbližších rokoch ďalších úspechov žilinského futbalu.
Legionárčili ste v českých Tepliciach, nelákalo vás to ďalej na západ či okúsiť futbalovú exotiku?
V tom čase človek rozmýšľal, že by sa posunul niekde na západ. Ale mám za sebou skvelú kariéru, mám na čo spomínať. Neobzerám sa, čo mohlo byť, keby... Mohol som hrať futbal, to je krásne.
Máte aj reprezentačné štarty, vo vašej zbierke je veľa dresov vašich súperov.
Nemám nijakú zbierku dresov, keď som bol mladší, som niečo zbieral. Potom som všetko rozdal, ja som veľmi na tie dresy nebol. Skôr v tej reprezentácii si uchovám spomienky na kvalitné zápasy, ako napríklad s Anglickom na Tehelnom poli v roku 2002. I keď sme prehrali 1:2, odohrali sme dobrý zápas.
Žilinskému fanúšikovi sa zaryl do pamäti váš gól proti Aston Ville, to bola výhra ako z ríše snov.
Nikto nečakal, že malé slovenské mužstvo dokáže zvíťaziť. Avšak my sme dreli celý zápas, hrali sme skvele ako kolektív. Ten gól bol len bonusom výkonu mužstva, mňa vylúčil rozhodca 15 minút pred koncom, chalani to dokázali udržať. Bola to proste paráda.
V plnom obrannom nasadení v pamätnom zápase vo Villa Parku proti Aston Ville.
My si pamätáme aj vaše kľúčové zásahy v jarnej časti 2011/2012 proti Z. Moravciam či Ružomberku. Bez nich by nebol šiesty titul MŠK Žilina.
Ja som bol po zranení a prišiel holandský tréner Adelaar a zobral ma na lavičku doma s Moravcami napriek zraneniu a nedotrénovaným jednotkám. Cez polčas prišiel za mnou, či som pripravený nastúpiť. Vybehol som na trávnik, dal som gól a potom som už zostal v základnej zostave. Na ďalší víkend som rozhodol v Ružomberku. Som rád, že som mohol pomôcť klubu k zisku titulu.
Dovolíme si tvrdiť, že odchádza ikona žilinského futbalu. Ba čo viac, každý o vás hovorí v superlatívoch, je Vlado Leitner pohodový chlapík?
Snažil som sa byť prospešný každému a poradiť. Nikoho som nekritizoval priamo na ihrisku, lebo chyby robíme všetci. Skôr je potrebné spoluhráčov povzbudiť, je to lepšie, ako haniť. I keď som ja začínal, usmerňovali ma viacerí chalani, veľmi rád spomínam na Ľuba Zuziaka. Ten bol mojím tútorom na ihrisku aj mimo neho. Avšak nájde sa všade niekto, kto nesúhlasí s vaším názorom. Ale väčšina spoluhráčov je aj dodnes mojimi kamarátmi a keď sa stretneme, máme sa o čom porozprávať.
Váš recept pre úspešnú futbalovú kariéru? Aj v kabíne MŠK Žilina je veľa talentovaných mladíkov. Čo musia robiť, aby dosiahli aspoň to, čo vy?
Futbal sa nedá klamať, možno len chvíľu, ale nie večne. V konečnom dôsledku futbalista len doplatí na tieto sebaklamy. Ak chcete byť úspešný, musíte obetovať 24 hodín. Tvrdá robota a láska k futbalu víťazí.
Aspoň manželka má radosť, že vás uvidí doma častejšie, keďže ste skončili s futbalom?
Moju ženu akosi futbal neberie, tomu som bol v niektorých momentoch rád. Napríklad som prišiel domov z prehratého zápasu a vedela, že nemá zmysel sa so mnou baviť o téme futbal. Samozrejme ma v tom podporovala a podporuje, keď sa nám darilo. Ale určite je rada, veď roky nezastavíš. Zo zápasov som chodil v posledných časoch unavenejší, futbal som hral 21 rokov, telo sa nedá oklamať.
Váš odkaz pre žilinských fanúšikov, ktorí vás veľmi milovali pre vaše srdce bijúce pre MŠK Žilina?
Hlavne sa im chcem poďakovať za podporu, ktorú mi preukazovali počas celej kariéry. Veľmi rád by som ich požiadal momentálne o trpezlivosť, pretože žilinský futbal si to zaslúži. Verím tomu, že im v najbližšom čase budeme robiť radosť.
VIZITKA
Dátum narodenia: 28. jún 1974, 39 rokov
Pozícia: krajný obranca, stopér
Hráčska kariéra: MŠK Žilina, Spartak Trnava, FK Teplice, Dukla Banská Bystrica
Reprezentácia: od roku 1998 – 2003, 22 štartov
Stav: ženatý, manželka Martina, dcéra Vladimíra (15 rokov), syn Michael (6 rokov)
Životné krédo: Nemám.
Obľúbená futbalová súťaž: Anglická a španielska, no milujem NHL. I keď je to v noci, no čas si nájdem. Mám rád našich hokejistov a fandím im. Ale obdivujem Jaromíra Jágra, lebo čo dokáže v jeho veku, je wow.
Životný vzor: Veľmi nie som na takéto veci, ale skláňam sa pred každým športovcom, ktorý sa snaží robiť svoj job najtvrdšie a najpoctivejšie.
Prezývka Pišta: Môj otec je Pišta, ktorý bol vedúcim mužstva pri mládeži. A táto prezývka sa so mnou vláči už 25 rokov.
Juraj Vnuk
Snímky Ján Mintál, Ľudovít Košálko
