Vyštudovali ste činoherné herectvo na VŠMU v Bratislave. Venuje sa herectvu, dabingu, divadlu a tancu. Aké bolo ale vaše prvé stretnutie s herectvom?
Od malička som bola živé striebro a hyperaktívne dieťa. Venovala som už ako dieťa tancu, spevu, folklóru, hre na klavír, plávaniu a viacerým druhom športu. Z krúžkov popri základnej a strednej škole mi najviac učaroval dramatický. A tak všetky moje záľuby ma priviedli až k tomuto hereckému, umeleckému svetu. Začalo to nevinne na dramatickom krúžku a pokračovalo účinkovaním v Mestskom divadle v Žiline v predstavení LA STRADA, ktoré mi určili smer štúdia na VŠMU.
Aké boli vaše herecké začiatky v Žiline a čo vám účinkovanie v Mestskom divadle v Žiline prinieslo?
Umeleckú základnú školu L. Arváya som navštevovala až 11 rokov, kde som naozaj prežila kus svojho detstva a dospievania. Od recitovania po prednes, až väčšie hry a divadelné súťaže som prežila jedny z najkrajších rokov, kedy som mala možnosť naberať umelecké skúsenosti. Pri príležitosti zahrať si s našimi žilinskými hercami som prvýkrát začala vnímať podstatu pravého herectva. Mala som vtedy 10-11rokov, sledovala som za portálom starších hercov, ako vytvárajú postavy, sledovala som kolegyne v šatni, ako sa maľujú a chystajú na výstupy. Bolo to krásne obdobie a cítila som sa ako Alica v ríši divov, odvtedy som si povedala, že aj ja by som si priala tvoriť ako oni.
Ako spomínate na študentské časy na VŠMU? Čo všetko vám štúdium dalo, a kto bol pre vás v tom čase hereckým vzorom?
Moje spomienky na VŠMU sú naozaj pestrofarebné. Boli to roky a zážitky naozaj krásne, no i potiace doslova krv. Mne osobne ukázala zrkadlo reality, ako to bude fungovať - tam vonku, po ukončení štúdia. Škola je skvelá v tom, že ponúka možnosti a je akýmsi odrazovým mostíkom pre tých, ktorí chcú naozaj v tomto odvetví pracovať a zdokonaľovať sa. V umeleckej sfére to nie je len o talente, ale aj o šťastí a kontaktoch, šikovnosti a práve naučiť sa ustáť tento tlak bolo skvelým začiatkom. Mojimi hereckými vzormi boli vždy Táňa Pauhofová a Emília Vášaryová, ktoré som mala možnosť spoznať aj osobne a tvoriť s nimi pri inscenácií Sissi.
Čo je vám najbližšie je to divadlo, tanec či dabing?
Ako som už spomínala moje všetky koníčky a vášne sa spojili v jedno a navigovali ma na cestu k tomuto divadelnému remeslu. Od malička som zabávala celú rodinu aj priateľov, ale aj vyjadrovala svoje pocity, emócie, postoje, a to sa snažím pretaviť aj do danej postavy na javisku, ktorú v danom okamihu stvárňujem. Divadlo je pre mňa miesto zázrakov, kde vznikajú vzájomné vzťahy, interferencie medzi hercom a divákom. Divadlo by malo povzbudzovať i vychovávať, poukázať na témy alebo hovoriť o veciach, ktoré sú v bežnom živote doma, či na ulici nielen všedné, bežné ale i tabu. Divadlo by malo pozdvihnúť ducha a zanechať stopu, práve preto ho tak milujem. Tancom sa dajú vyjadriť naše pocity a emócie, pohyb je s divadlom spätý ruka v ruke, o to som vďačnejšia, že som doteraz mala príležitosti na hry, v ktorých i tancujem. Dabing je úplne iná forma "hrania" , práca s hlasom a emóciami, svojou rôznorodosťou psychologických typov postáv a farebnosťou naberám iné, ďalšie skúsenosti. Keďže ma lákajú zmeny a prekvapenia, táto pestrá paleta možností a činností v herectve i v dabingu mi je veľmi blízka. Jednou z mojich záľub vo voľnom čase je aj písanie vlastnej poézie a taktiež maľovanie obrazov.
Momentálne pôsobíte v Radošinskom naivnom divadle. Ako ste sa k tejto spolupráci dostali?
Dozvedela som sa o konkurze, prišla som sa ukázať a šťastie sa na mňa usmialo (smiech).
Tak to znie jednoducho. Bolo pôsobenie v tomto divadle vaším snom? Čo vám na tomto divadle imponuje najviac?
Áno, v tomto divadle som chcela účinkovať už od prvého momentu, ako som ich videla prvýkrát hrať v Žiline. Tanec, spev, životné príbehy, hravosť, radosť i smiech cez slzy, no najmä špecifický radošinský humor - toto všetko ma tak omámilo, že som si hneď priala zažiť a tvoriť spolu s nimi na javisku. Keď som sa dozvedela informáciu, že si ma na konkurze vybrali do novej inscenácie, plakala som od šťastia.
Aký ste tam kolektív, aké máte za sebou zážitky, hosťovania?
Myslím si, že kolektív sme dobrý. Stále sa spoznávame a zažívame nové situácie, ktoré nás na zájazdoch stmeľujú. Od prvej čítačky až po putovania po regiónoch sme zažili spoločné dni plné smiechu a naozaj pestrých zážitkov. Samozrejme nie vždy to bolo úsmevné, ale aj trápenie sa s pohybovými prvkami, učením sa textov, báli sme sa, že už nebudeme hrať, kedy vôbec budeme môcť odpremiérovať. Pre všetkých to bola úplne iná forma skúšania, na akú sme pri normálnom chode divadla zvyknutí a myslím, že práve to nás viac posilnilo a utužilo držať ako kolektív.
V ktorých predstaveniach aktuálne hráte a prezraďte nám niečo o postavách, ktoré stvárňujete?
Aktuálne účinkujem v Slovenskom národnom divadle s menšími postavami v hrách Dobrodružstvo pri Obžinkoch, kde hrám vidiecke dievča a druhá hra je Tak sa na mňa prilepila - postava Nini. U Radošincov hrám v najaktuálnejšej hre Pán Strom mnoho postáv od ľudských podôb až po zvieracie. Charaktery sú veľmi pestré, rozličné ako aj samotné predstavenie a myslím, že nejedného diváka hlboko zasiahne. Nebudem vám veľa prezrádzať, verím, že sa prídete pozrieť na predstavenie Pán Strom s ktorým budeme v septembri hosťovať doma, v mojej rodnej Žiline.
Bola nejaká postava, ktorú ste stvárnili taká, že ste sa s ňou vžili, že vám charakterovo sadla? A naopak, ktorá bola výrazne iná ako vy a bola to pre vás výzva?
Mladé dievčatá napr. Betka a Mária, ktoré stvárňujem, sú do veľkej miery mojim mladším zrkadlom. Vyrastala som na dedine, takže milujem prírodu a vždy som bola otvorená životu. Naopak pani Lipa je veľmi pyšná a sebavedomá s ktorou som sa musela dlhšie popasovať. Užívam si každú jednu rolu, pretože od mravca až po Betku, každá má svoje čaro a snažím sa jej vdýchnuť iný "šmrnc".
Ak máte porovnať pôsobenie v Slovenskom národnom divadle a v Radošinskom naivnom divadle, v čom je práca v týchto dvoch divadlách iná?
Práca v týchto divadlách je pestrá a rôznorodá ako paleta farieb, ktoré majú pre mňa svoje čaro. Slovenské národné divadlo (SND) je štátna inštitúcia, ktorá má mnoho zamestnancov aj s mnohopočetným zázemím (od vrátnika až po maskérov, kulisárov a iných dôležitých ľudí v SND). Som vďačná za možnosť účinkovania aj vo veľkovýpravnej inscenácií Sissi (Úteky Alžbety Rakúskej) od samotného konkurzu až po derniéru. Tam som mala najväčšiu prvú školu s profesionálnym divadlom a kolegami už počas VŠMU, ktorá mi dala do života veľa. S Radošinským naivným divadlom (RND) spolupracujeme už od minulého roka, a keďže je to súkromné divadlo, je to úplne iný typ divadla než SND. Čiastočne mi to pripomína kočovanie alebo cirkus, nakoľko chodíme s novým predstavením Pán Strom hrávať mimo Bratislavu – do všetkých regiónov Slovenska. S milými a veselými kolegami, kolegyňami sa prezliekame navzájom, pomáhame si v zákulisí, maľujeme sa sami, balíme si kufre, vybaľujeme rekvizity, sme jedna umelecká Radošinská rodina.
Ste pomerne aktívna, máte rada prírodu, adrenalínové športy, ale i motorizmus.
Som veľmi aktívny typ človeka, mám rada nielen pohyb, ale aj objavovanie našej krásnej slovenskej prírody, turizmus, potulky prírodou, plávanie v prírodných jazerách. Aj keď sa snažím žiť naplno, často krát uvažujem dopredu, aby som bola na predstavenie pripravená, zdravá a preto som opatrná pri športoch a iných mojich vášňach. Jednou z nich je i jazda na motokárach a autorally a taktiež tanec vo všetkých podobách.
Venujete sa aj audiovizuálnej tvorbe, čo ste si na nej zamilovali ?
Dabingu som sa začala venovať aktívne od roku 2019 a musím sa priznať, že to bola láska na prvý pohľad. Tak ako milujem v divadle vytvárať rôzne postavy a vdychovať im dušu, tak isto rada varírujem hlas, vytváram ale aj napodobňujem charaktery pri postavách v audiovizuálnej tvorbe vo filmoch, seriáloch i v rozprávkach.
Aké postavy ste dabovali v akých projektoch? Kde môžu diváci spoznať váš hlas?
Venujem sa dabovaniu nielen filmov, ale aj seriálom, či už mám väčšie, alebo menšie postavy a tak isto aj nahrávaniu audio spotov do televízie, či reklám. Doma ma volajú chameleón, pretože vždy mením polohu hlasu a niekedy ma nevedia ani spoznať. Dlhodobo som dabovala v tureckom seriáli Spýtaný motýľ mladú slečnu Elif, ktorá bola mojou najväčšou dabingovou školou. Svoj hlas som prepožičala aj v trilógii filmu Twilight postavám Rosalie alebo Jane Volturi. Naposledy som pracovala na filme Gagarin: Prvý vo vesmíre, ako jeho manželka, Valentína Gagarinová.
Ste rodená Žilinčanka, aké to je keď hráte pre domáce publikum?
Veľmi sa teším na moju rodnú Žilinu, pretože moja rodina a priatelia ma budú môcť vidieť hrať práve doma po niekoľkých rokoch. Verím, že nervozita ostane za dverami a ja si predstavenie užijem naplno.
Čo máte na svojom rodnom meste rada?
Samotná Žilina je nádherné mesto s krásnymi námestiami a bohatou okolitou prírodou. Väčšinu času môjho detstva som vyrastala buď na chalupe na Kysuciach alebo v Trnovom, takže milujem prírodu, dedinu a hory - tam som doma. Bývame však na Hájiku a to je hneď prvá zastávka, akonáhle sa vrátim na pár dní domov. Máme lúky a kopce pár minút od paneláku, tam sa vždy idem nadýchať čerstvého vzduchu a nabrať energiu. Ak mi náhodu ostane voľný čas, chodíme na výlety v okolí, kde je vždy čo spoznávať.
Čo vaša rodina, vaše zázemie. Ako reagovali vaši blízki na rozhodnutie stať sa herečkou?
Veľmi ťažko (smiech). Neviem prečo, ale vždy mi hovorili, ty budeš herečka. Mám pocit, že to herectvo si ma takto pritiahlo aj samé, ako som rástla. Pamätám si na začiatky VŠMU, boli nesmierne ťažké, pretože som zrazu domov začala chodiť len raz do mesiaca a potom sa stávalo, že len pár krát do roka. A preto vďačím celej rodine, ale aj najbližším priateľom za ich veľkú podporu a odhodlanie veriť vo mňa a pomáhať mi. Bojovnosť mám v krvi po mojich rodičoch. Celý život som šla za mojimi snami, túžbami, ale bez ich podpory by som nestála po dlhých rokoch práve pred nimi v Žiline.
Ako ste prežívali obdobie pandémie, čím ste si vypĺňali čas? Vašu profesiu to zasiahlo do veľkej miery.
Pandémia bola veľmi premenlivá a v umeleckej sfére sa to nesmierne skomplikovalo. Divadlo mi nesmierne chýbalo, keďže sme boli zatvorení rok a pol, cítila som sa ako bez jednej nohy, no i napriek tomu ma potešila aktívna práca v dabingu. Avšak vyštudovala som Obchodnú akadémiu v Žiline, a tak som počas pandémie pracovala vo veľkom korporáte a venovala som sa marketingovému a nákupného segmentu. (Veď predsa treba žiť a účty platiť.) Momentálne sa už od mája 2021 venujem len umeleckej pracovnej kariére v divadlách a dabingoch, pretože na inú prácu nezvýšil čas. Som otvorená všetkým novým možnostiam a príležitostiam, takže uvidíme, čo život prinesie.
Chystáte sa aj na prípadnú tretiu vlnu a na to, že sa možno divadlo ešte zatvoríte?
Teším sa na nové životné príležitosti a skúsenosti a zatiaľ najnovšia novinka v mojom živote bude učiť prípravku dramatického odboru pre detičky od 5 rokov v muzikálovej škole Alkana v Bratislave. Mám popri herectve vyštudované aj pedagogické minimum a tak by som sa veľmi rada venovala i deťom.
Čo vám robí okrem vašej profesie radosť?
Priatelia a rodina, knihy, zaujímavé filmy, potulky a meditácie v prírode, spoznávanie nových zákutí našej nádhernej slovenskej prírody. No predovšetkým mi ide o pokoj v mojej duši, ale aj mojich najbližších, lebo tá je najpodstatnejšia v tejto dobe.
Kto je Petra Gavláková?
· Začínala v Mestskom divadle v Žiline.
· Vyštudovala činoherné herectvo na VŠMU v Bratislave.
· Venuje sa herectvu, dabingu, divadlu, tancu a rozhlasovej tvorbe.
· Pôsobí v Slovenskom národnom divadle a v Radošínskom naivnom divadle.
· Získala cenu za Poetický Púchov 2019 – vlastná tvorba – poézia 1.miesto.
· Jej záľubami sú korčule, hra na klavír, lezenie na steny, lyže, šerm, spoločenské tance ale aj jazda na koni.
