Mnohí ľudia nevedia rozlíšiť psychiatra a psychológa. Aké sú hlavné rozdiely?
Psychiater je lekár, absolvent lekárskej fakulty. Po skončení štúdia sa špecializuje na psychiatriu. Zaoberá sa psychickými poruchami, najmä z biologického hľadiska, biochemickými procesmi v mozgu a na základe diagnózy predpisuje liečbu, ktorá dokáže zmierniť alebo potlačiť symptómy duševných ochorení. Okrem rozhovorov s pacientmi používa medicínsku diagnostiku, vyšetrenia krvi, zobrazovacie metódy CT, MR, EEG. Oproti tomu, psychológ je absolvent štúdia psychológie na filozofickej fakulte. Môže sa ďalej špecializovať v klinickej, pracovnej či školskej psychológii. Nepredpisuje lieky, v rámci liečby využíva psychologickú diagnostiku - testy, dotazníky, rozhovory a psychoterapiu. Tieto dve profesie si ale navzájom nekonkurujú, ale dopĺňajú sa.
Stále má spoločnosť predsudky voči návšteve psychiatra?
Bohužiaľ, aj napriek kampaniam, ktoré povzbudzujú ľudí k vyhľadaniu odbornej pomoci, pobyt na psychiatrii má stále negatívnu nálepku. Preto často otáľajú s vyhľadaním pomoci a mnoho rokov neriešia príznaky závažného duševného ochorenia. Ak ale ťažkosti trvajú dlho a sú intenzívne, spravidla sa k nám dostanú od obvodných lekárov, pri akútnom vzniku ťažkostí a rýchlou zdravotnou službou alebo návštevu iniciujú samotní pacienti a ich príbuzní. Psychiatria je jedným z mála odborov, kde na návštevu odborníka nepotrebujete výmenný lístok. Psychiater na základe rozhovoru vie poradiť, odporučiť ďalšiu terapiu, nasmerovať psychologické vedenie a predpis liekov.
Môžeme sami rozpoznať, že ide o takéto ochorenie?
Každá diagnóza má špecifické príznaky. Ak narúšajú kvalitu života a dovtedajšie bežné fungovanie človeka, je to známka toho, že treba vyhľadať psychiatra. Varovným príznakom môže byť náhla zmena v správaní či dlhodobo trvajúce poruchy spánku. Mnohé sa vyvíjajú plíživo a ani okolie nespozoruje zmenu. Až spätne vedia vyhodnotiť, že sa s daným človekom niečo dialo. Azda najznámejšími ochoreniami sú schizofrénia, poruchy nálady - depresie, bipolárna porucha, ďalej závislosti na alkohole, psychoaktívnych látkach alebo rôzne reaktívne úzkostné stavy súvisiace s aktuálnou situáciou – pandémiou či vojnovým konfliktom.
Priniesla pandémia nárast nielen kovidových, ale aj psychiatrických pacientov?
Okrem úzkostných reakcií evidujeme vysoký nárast prípadov závislostí. Mnoho ľudí má sklon riešiť problémy tým, že siahne po alkohole, upokojujúcich liekoch. Najhoršia, až život ohrozujúca je kombinácia oboch. Počet psychiatrických vyšetrení počas pandemických rokov stúpol približne jedenapolkrát. To má za následok, že čakacie doby naň sa pohybujú až okolo niekoľkých mesiacov.
V akej vekovej skupine je nárast najvyšší?
Najmä u dospievajúcich detí vo veku 14-18 rokov. Podpísalo sa na tom dlhotrvajúce dištančné vzdelávanie, obmedzenie sociálnych kontaktov a následne používanie psychoaktívnych látok ako canabis, metanfetamíny, následkom čoho hrozí vyššie riziko rozvoja závažných duševných ochorení. Ale prípadov pribudlo aj medzi seniormi, trpiacimi izoláciou i ľuďmi v produktívnom veku, ktorí riešili existenčné problémy.
Pristavme sa pri mládeži. Diskutuje sa o legalizácii mäkkých drog. Nie sú len prestupnou stanicou k niečomu závažnejšiemu?
Ich najrozšírenejším zástupcom je marihuana, obsahujúca THC. Aj keď má povesť mäkkej drogy, môže predchádzať tomu, že užívateľ siahne po tvrdších drogách. Pravidelné užívanie je spojené aj so zvýšeným rizikom vzniku závažných duševných ochorení – toxických psychóz, schizofrénie a duševných porúch. V priamej súvislosti s užívaním drog u nich nastupujú halucinácie, bludné presvedčenia v myslení, poruchy správania. Pokiaľ užívateľ pokračuje aj po takejto skúsenosti, tak toxická psychóza môže prerásť do závažného duševného ochorenia, napríklad schizofrénie. Rovnako je to aj pri účinkoch syntetických drog. Mladí ľudia siahajú po euforických zážitkoch, dočasnom navodení inej reality. Tie však môžu trvať aj niekoľko dní, čo vedie k narušenie vnímania reality alebo sebapoškodzovaniu.
Ľudia, v snahe zmierniť úzkostné stavy, siahajú aj po liekoch.
Pokiaľ ide o krátkodobý stav, môžu byť dostačujúce voľne predajné fytofarmaká. Ak ale nepomáhajú, je to signál, že treba vyhľadať odbornú pomoc. Nebezpečná je samoliečba benzodiazepinmi, ktoré dokážu krátkodobo zmierniť úzkosť, pomôcť so spánkom, nie sú však vhodné pre samoliečbu a dlhodobú terapiu. Nesú riziko vzniku závislosti. Dá sa spozorovať tak, že nepomáhajú bežné dávky, človek má potrebu ich zvyšovať a efekt nie je dostatočný. Sú určené na prechodnú krátkodobú liečbu a vždy pod kontrolou lekára.
Môžeme úzkosť zmierniť aj bez liekov?
Dejú sa okolo nás zlé veci a my ich nevieme zmeniť. Pociťujme bezmocnosť, sme z toho úzkostní, smutní. Zamyslime sa, čo môžeme urobiť v rámci svojich možností, ako byť prospešní. Môžem pomôcť finančne, dobrovoľnícky, dobrým slovom? Nemusia to byť hrdinské činy, ale maličkosti, ktoré pomôžu získať pocit, že aspoň čiastočne mám situáciu vo vlastných rukách.
Spomínali ste, že máte aj pacientov, ktorí sa sami domáhajú vyšetrenia, hoci to u nich nie je nevyhnutné? Akí sú to pacienti?
Hovoríme, že dochádza k psychiatrizácii. Takíto ľudia by bežné problémy chceli vyriešiť tabletkou. Akoby si odvykli bojovať s nejakými ťažkosťami, pripustiť, že je úplne prirodzené pociťovať v nepríjemných situáciách smútok, strach. Bránime sa bežným emóciám, chceme ich potlačiť. Mnohí očakávajú, že pobyt na psychiatrii pomôže napraviť vlastnosti a charakter človeka, s ktorým majú dlhodobo zlý vzťah. To ale nedokážeme. Vo vnímaní psychiatrie máme teda dva extrémy. Enormný strach z nej alebo nesplniteľné očakávania. Prežívanie smútku a strachu je prirodzené a netreba ho hneď riešiť liekmi. Vtedy by sme mali v živote nachádzať prirodzené momenty, v ktorých sa dokážeme ukotviť a vedia nás povzbudiť.
Ako teda narábať s emóciami, aby nám neuškodili?
Je to veľmi individuálne. Niekomu sa uľaví, keď sa vyrozpráva, inému pomáha samota. Na odborných internetových stránkach nájdeme rady, ako si pomôcť pri zvládaní smútku, úzkosti či preťaženia. Je ale veľmi dôležité, aby to boli stránky vedené odborníkmi, napríklad dusevnezdravie.sk.
Je v tejto chaotickej dobe vôbec možné mať na zreteli duševné zdravie?
Základným pravidlom psychohygieny je nájsť vyváženosť medzi prácou a relaxom. Veľa času ľudia trávia na sociálnych sieťach, akoby sa báli, že im niečo dôležité unikne. To, že nestíhame športovať, čítať knihy, počúvať hudbu, prechádzať sa v prírode, sú len výhovorky. Keď svoj čas a aktivity prehodnotíme, určite nájdeme čas aj na plnohodnotnejšie relaxačné aktivity.
Časté sú poruchy spánku. Tiež súvisia s narušenou psychikou?
Spánok je pre nás samozrejmá vec, no má tiež svoje pravidlá, ktoré by nám takýto oddych skvalitnili. Mali by sme chodiť spávať včas, vybudovať si rituály, ktoré organizmu naznačia, že sa chystá k oddychu, aby sa upokojil, spávať v rovnakej posteli, vyhýbať sa dennému spánku.
Má pacient po hospitalizácii šancu na plnohodnotný život?
To je cieľ našej liečby. Aby sa človek sa vrátil do bežného pracovného, rodinného a sociálneho života. K tomu napomáhajú kvalitné lieky, s minimálnym spektrom nežiaducich účinkov, psychoterapia, pracovná terapia, skupinové edukácie a poučenia o ochorení. Pomáha nám v tom aj náš denný stacionár. Predstavuje prechod medzi hospitalizáciou a ambulantnou liečbou, vieme v ňom zvládnuť aj prípadné zhoršenie stavu bez hospitalizácie, upraviť liečbu a terapiu. Pacienti sem viackrát do týždňa dochádzajú medzi 8. - 14. h. V poslednom období sme ich mali okolo 10, no v súčasnosti sa opäť vraciame k pôvodnej kapacite 25 miest. Popri stacionári pracuje aj Občianske združenie Mozaika, ktoré má vlastné spoločenské aktivity.
Autorka: Iveta Frolková
