Župa bude v roku 2025 hospodáriť s rozpočtom vo výške 261 343 654 eur. Daňové príjmy sú rozpočtované vo výške 148 mil. eur. Najväčší podiel na bežných výdavkoch, ktoré župa rozpočtuje v objeme 234 959 379 eur majú výdavky v oblasti vzdelávania vo výške 99 530 138 eur (42,36 %), výdavky v oblasti dopravy 55 170 492 eur (23,48 %) a výdavky v oblasti sociálnych služieb 46 899 205 eur (19,96 %).
Na investičné projekty v roku 2025 župa rozpočtuje 20 813 528 eur. Najväčší balík prostriedkov je určený pre oblasť dopravy, celkovo vo výške 10 680 211 eur. Z tohto objemu župa použije 2,96 mil. eur z nedočerpaného úveru od Ministerstva financií SR ako i úverových zdrojov od Slovak Investment Holding na rekonštrukciu ciest II. a III. triedy a mostných objektov v regiónoch Horného Považia, Oravy, Liptova a Kysúc.
Erika Jurinová, predsedníčka ŽSK: „Aj v roku 2025 sa zapojíme do viacerých projektov financovaných z eurofondov (programu Slovensko, Interreg SK – CZ a Interreg PL – SK), z ktorých plánuje financovať rekonštrukciu mostných objektov, modernizovať a rekonštruovať cesty vo vlastníctve kraja, ako i pokračovať v realizácii ďalších úsekov základnej kostry cyklodopravných trás Žilinského kraja – Vážskej cyklodopravnej trasy. Rozpočovaná výška výdavkov na projekty z eurofondov je 6 117 180 eur.“
V roku 2025 bude Žilinský samosprávny kraj a jeho kultúrne organizácie realizovať viac než desiatku projektov z eurofondov v oblasti kultúry, a to v objeme prevyšujúcom 6 mil. eur. Najvýznamnejším aj finančne najnáročnejším budú projekty Liptovského múzea (rekonštrukcia hradu Likava), Kysuckého múzea (skanzen Vychylovka), aj Oravského múzea.
Pre školy v zriaďovateľskej pôsobnosti župy je v kapitálovom rozpočte vyčlenených 1 909 277 eur, pre zariadenia sociálnych služieb 576 330.
Pre obmedzené zdroje v rozpočte bude župa v roku 2025 opäť využívať najmä návratné zdroje financovania, okrem zostatku návratnej finančnej výpomoci od Ministerstva financií Slovenskej republiky a zostatku úveru od Slovak Investment Holding na realizáciu investícií v doprave a v oblasti školstva, to bude i prekleňovací úver od Rozvojovej banky Rady Európy na predfinancovanie eurofondových projektov v objeme 6,1 mil. eur.
Schválená bola aj Výzva Žilinského samosprávneho kraja na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie z dotačného programu Regionálne dotácie z vlastných príjmov Žilinského samosprávneho kraja na rok 2025. V súvislosti so schválením pozmeňovacieho návrhu k rozpočtu, regionálne dotácie budú v roku 2025 poskytnuté v celkovej výške 399 000 eur. Každý poslanec tak bude môcť v roku 2025 prerozdeliť v rámci výzvy 7000 eur.
Schváleným pozmeňovacím návrhom dôjde aj k zmene maximálnej výšky dotácie na jednu žiadosť na sumu 15 000 eur. Minimálna výška dotácie 900 eur ostáva bez zmeny. Oprávnené subjekty sa o dotácie budú môcť uchádzať vo februári 2025.
Predmetom schvaľovania bolo aj prijatie návratných zdrojov financovania – úverového rámca v celkovej výške 30 miliónov eur na financovanie prioritných investičných zámerov kraja v rôznych kompetenčných oblastiach, ako je zdravotníctvo, školstvo, doprava, sociálne služby. Poslanci prijatie úveru od Rozvojovej banky Rady Európy, ktorý by mal byť čerpaný v priebehu nasledujúcich troch rokov, schválili.
Po neodsúhlasení návrhu skupiny poslancov na financovanie profesionálnych športových klubov vo výške 100 000 eur, opustili niektorí poslanci rokovanie a zastupiteľstvo bolo neuznášania schopné. Erika Jurinová, predsedníčka ŽSK: „Žiaľ, zostal neprerokovaný aj bod, ktorým sme dopĺňali zriaďovaciu listinu CSS Anima v Liptovskom Mikuláši, ktoré malo od januára 2025 poskytovať ambulantnú sociálnu službu v Smrečanoch pre mladých dospelých s ťažkým zdravotným postihnutím. Je to zlá správa pre všetkých rodičov, ktorí na túto službu dlho čakajú. Je škoda, že poslanci opäť uprednostnili iné záujmy, ako pomoc vyčerpaným rodičom detí s hendikepom. Verím, že po vianočných sviatkoch nájdeme zhodu v hľadaní riešení.“
