Ako ste sa dostali k futbalu?
P. Fischerová: V našej rodine je futbal veľmi obľúbenou hrou, venovali sa mu môj dedko aj otec. A keďže nemám žiadneho brata a mňa veľmi bavilo v detskom veku behať za loptou, môj otec ma začal podporovať a dospelo to až do tohto štádia.
P. Hmírová: Futbal hrávam odmalička. Vždy ma bavili viac „chlapčenské“ športy. S chlapcami som si viac rozumela. Môj ocino je tiež dobrý futbalista a veľa ma naučil. Vždy som chcela byť ako on, je mojím vzorom. Futbal bol, je aj bude vždy tá najlepšia cesta, akú som si mohla vybrať.
Určite ste začínali medzi chlapcami. Kde boli najväčšie rozdiely pri prechode k dievčatám?
P. Fischerová: Začala som v 15 rokoch, v juniorke u chalanov som sa naučila byť v súbojoch veľmi tvrdá a hrať rýchlo, pri prvom zápase u dievčat som zistila, že je to oveľa jemnejšie. Prechodom ku ženám (nad 16 rokov) sa hra opäť zmenila, bola rýchlejšia a aj tvrdšia. Kolektív bol úžasný, nedal sa porovnať s chlapcami, tam som stále nemala svoje miesto. U dievčat som vedela, kde presne patrím.
P. Hmírová: Môj pocit z prechodu do ženského tímu bol zmiešaný. Dovtedy som bola jediné dievča v tíme, ktoré hralo futbal a zrazu som prišla na ihrisko, kde ich bolo ďalších 13. Tréningy boli pre mňa trochu slabé, tak som ďalej trénovala v mojej dedine s chlapcami, ale tiež v Žiline. Milujem trénovanie. Na ihrisku môžem stráviť celé dni a nič ma neunaví.
Zaspomínate si na tie najkrajšie úspechy pri ženskom futbale?
P. Fischerová: Pre mňa titul majsterky Slovenska, ktorý som získala so žilinským juniorským družstvom. Bol to neopísateľný zápas plný emócií, zápalu hry a kvalitného predvedenia, ktorý sme nakoniec vyhrali až v penaltovom rozstrele.
P. Hmírová: Rovnako juniorský titul so Žilinou, veď sme hrali finále proti najobávanejšiemu Slovanu Bratislava. Pamätám si to ako dnes, hrala som v nových kopačkách. Prvý polčas som šla sama na bránu za stavu 0:0 – nepremenila som a hneď nato sme dostali gól na 0:1. Po polčase som vošla do kabíny s očami plnými sĺz. Chytila som nové kopačky a hodila ich pod stôl a vytiahla staré „strelky“. Strelila som gól na 1:1, vyhrali sme napokon na penalty… Potom to boli iné oslavy!
Momentálne pôsobíte v poľskom prvoligovom družstve 1. FC Katowice. Ako tu viedli vaše futbalové kroky?
P. Fischerová: Poľský tréner si ma všimol počas kvalifikácie žien do 19 rokov proti Švédkam a dal mi ponuku hrať v tomto klube. Po krátkom rozhodovaní som sa rozhodla túto ponuku prijať.
P. Hmírová: Paťka Fischerová dostala ponuku už skôr. Bola tam tiež na zimnom sústredení. Neskôr prišiel tréner z Katowíc na náš reprezentačný zápas s Ukrajinou a po zápase prebehli menšie futbalové pytačky a som tu.
Obidve ste futbalové profesionálky? Ženský futbal na Slovensku je totálne amatérska záležitosť?
P. Fischerová: Ženská futbalová úroveň je v Poľsku omnoho lepšia ako na Slovensku, tam sa futbal stáva profesionálnou záležitosťou. Na Slovensku ide stále o amatérsky šport, ktorý sa robí skôr pre radosť.
P. Hmírová: Poliaci dokážu urobiť výborné podmienky aj pre ženské družstvá v 1. lige. V Poľsku je totiž ešte vyššia liga, takzvaná Extraliga, do ktorej, mimochodom, chceme tento rok postúpiť. Starajú sa o nás veľmi dobre. Máme ihriská, máme maséra, skrátka máme všetko, čo potrebujeme k tomu, aby sme podávali dobré výkony. Záujem Poliakov je tiež veľký, najmä o slovenské futbalistky. Poviem to ekonomicky: vedia, že dostanú kvalitu za nízku cenu. Na Slovensku je málo peňazí a hráčky si vážia aj to málo, len aby hrali. V Poľsku je to trochu naopak.
Obidve ste reprezentantky Slovenska vo futbale, aký je ženský futbal na medzinárodnej úrovni?
P. Fischerová: Nie je nič lepšie ako reprezentovať Slovensko a hrať proti najlepším tímom sveta. Futbal je tvrdý, rýchly a nič sa neodpúšťa. Stále však nedosahuje takú úroveň ako mužský futbal, postupne sa ale stáva atraktívnym a tým rastie aj jeho kvalita a obľúbenosť.
P. Hmírová: Myslím, že je dosť viditeľné, ako sa z roka na rok dvíha latka ženského futbalu. Každá krajina chce mať kvalitnú reprezentáciu a snažia sa pre to robiť čo najviac či už hráčky, alebo zväz.
Prečo by mali ľudia chodiť na ženský futbal? Aké je jeho najväčšie lákadlo?
P. Fischerová: Muži majú radi dobrý futbal, kvalitné zápasy a pekné ženy. Ak tieto tri veci spojíme, môže z toho vzniknúť veľmi lákavá ponuka na ženské futbalové stretnutia.
P. Hmírová: „Futbal je čisto mužská záležitosť“ – táto veta hovorí sama za seba. Kto by sa neprišiel pozrieť na dievčatá, ktoré hrajú futbal? Pre mnohých ľudí dosť nevídaný šport pre ženy. A ako raz niekto povedal – futbal je hra pre všetkých. Tým by som tiež chcela osloviť fanúšikov futbalu. Sme takisto hráčky z mäsa a kostí, vieme ukázať dobrý, kvalitný futbal plný emócií, gólov a nasadenia, plus sme nežnejšie pohlavie. Fanúšikovia si teda môžu pozrieť krásny futbal.
Terézia Pešulová
Snímka archív
