Predminulú nedeľu si žilinská verejnosť uctila obete holokaustu. Stalo sa tak počas smútočnej tryzny v obradnej sieni židovského cintorína a pietnou spomienkou pri pamätníku Cesta bez návratu.
ŽILINA. Smútočná tryzna sa konala 29. júna za účasti predsedu Židovskej náboženskej obce Pavla Frankla, primátora mesta Žilina Igora Chomu, ministra školstva Dušana Čaploviča, riaditeľa Múzea židovskej kultúry Pavla Mešťana, konzulky veľvyslanectva štátu Izrael Gershon Avital, podpredsedu ŽSK Jozefa Štrbu a ďalších vzácnych hostí.
Tohtoročná smútočná tryzna mala niekoľko zvláštností. Bola ňou účasť rabína Michaila Kapustina, ktorý po anexii Krymu požiadal aj so svojou rodinou o azyl na Slovensku a prítomnosť zástupcov kresťanských cirkví pôsobiacich na území mesta Žiliny, ktorí sa stretávajú v rámci združenia EKUZA. Po takmer 70 rokoch od konca 2. svetovej vojny sa tak udialo prvé historické ospravedlnenie zo strany kresťanov voči židovskému obyvateľstvu. Zástupcovia kresťanských cirkví prosili o odpustenie za hriechy predchádzajúcich generácií voči ľudu židovského národa počas druhej svetovej vojny. Ospravedlnili sa za to, že neurobili viac v prospech Židov na území mesta Žiliny.
S iniciatívou prišiel pred časom správca farnosti Žilina-Závodie Ivan Špánik. Na území jeho farnosti sa nachádzal zberný tábor, z ktorého boli Židia od marca do októbra 1942 odvážaní v dobytčích vagónoch do nacistických koncentračných táborov smrti.
Vo svojom príhovore povedal: „Preto tu dnes stojíme zahanbení nad tým, čo bol človek, stvorený na Tvoj obraz a podobu, Bože, schopný vykonať. Chceme teraz jeden po druhom, ako predstavitelia kresťanských cirkví v Žiline, vyjadriť ľútosť a pokánie voči Bohu aj vám, predstaviteľom židovského národa za otrasnú históriu Šoa, aby krv nevinného Ábela nekričala zo zeme proti nám a nášmu mestu. Chceme sa modliť jazykom, ktorý Biblia používa, keď sa žijúca generácia vracia k vyznávaniu zlyhaní generácie predošlej – odpusť, Bože, nám i našim otcom myšlienky, slová a skutky, ktoré schvaľovali deportovanie Tvojho ľudu do táborov smrti. Odpusť nám každú nenávisť voči židovskému ľudu, ak sme sa nechali ovplyvniť protižidovskou propagandou alebo nesprávnym výkladom Písma. Odpusť nám závisť a túžbu po majetku, ktorý patril Židom a ktorého sa ľudia v našom meste nespravodlivo zmocnili. Odpusť nám, čo sme mohli urobiť viac pre záchranu Židov pred smrťou a že mnohí ľudia, ktorí mali autoritu, neurobili pre záchranu Židov to, čo mohli urobiť.“ Prítomní predstavitelia Kresťanského zboru - Ján Jančo, Evanjelickej cirkvi a. v. - Marián Kaňuch, Gréckokatolíckej cirkvi - Emil Turiak podporili krátkym slovom toto vyhlásenie. Tibor Máhrik z Cirkvi bratskej sa prihovoril prítomným hebrejsky slovami žalmu.
Za RKC prečítal list biskupa Tomáša Galisa hovorca žilinskej diecézy Zdeno Pupík: „My, kresťania – katolíci, sme si vedomí, že jedným z týchto biľagov zostávajú krivdy, ktorých sa dopustili naši predkovia proti členom židovského národa. Ulice nášho mesta boli svedkami deportácie židovského obyvateľstva, arizovania ich majetku, podnecovania a rozširovania nevraživosti z filozofických a náboženských dôvodov, psychického a fyzického šikanovania a množstva iných prejavov neznášanlivosti. Vyplavilo sa veľa chamtivosti, nenávisti, závisti, neodpustenia, prejavov ľudskej malosti a úbohosti... Rovnako tak sa však ukázal aj charakter mnohých čestných ľudí, ich heroizmus, zmysel pre obetu a odvaha zastať sa a prichýliť nespravodlivo utláčaných...“
Každý z predstaviteľov cirkví následne zapálil jednu sviečku sedemramenného svietnika a z úst zástupcu židovskej náboženskej obce Pavla Frankla zaznelo: „Prijímame odpustenie a odpúšťame.“
Po prehliadke židovského cintorína sa účastníci presunuli k pamätníku holokaustu, kde pokračovala pietna spomienka organizovaná mestom. Pri tejto príležitosti bol odhalený malý pamätník Strom života a skala nádeje. Výstavbu pamätníka iniciovalo OZ Chevra zo Žiliny. Pamätník vyhotovili a osadili kamenári z Podkarpatskej Rusi, odkiaľ pochádzali aj niektorí príslušníci ortodoxnej komunity, ktorí žili pred holokaustom v Žiline. Je z červeného mramoru, na ktorom je napísané slovo Život v slovenskom, hebrejskom a anglickom jazyku. V dolnej časti je napísané Adonai – U teba je prameň života (Žalm 36). Pamätník odhalil Jozef Janits a Strom života zasadil riaditeľ OZ Chevra Stanislaw Gawel. Strom života vo forme mladého duba symbolizuje pokračovanie života židovského národa v ďalších generáciách.
Obete holokaustu si uctila celá žilinská verejnosť.
Ľubo Bechný
Snímky autor
