Bývalá vedúca bytového odboru na mestskom úrade Monika D. a ďalších sedem ľudí, medzi ktorými sú bývalí zamestnanci aj žiadatelia o mestské nájomné byty, boli obvinení z podplácania, prijímania úplatku a nepriamej korupcie. V roku 2011 mali za úplatu uprednostniť konkrétnych záujemcov o pridelenie bytu. Takto sa vraj v Žiline s bytmi mohlo „obchodovať“ už aj desať rokov predtým, ešte za primátora Jána Slotu. Zisťovali sme, ako prideľovanie bytov v minulosti prebiehalo.
ŽILINA. V januári 2014 podal trestné oznámenie primátor Igor Choma. Vtedy sa špekulovalo, že medzi podozrivými je aj poslanec mestského zastupiteľstva. Medzi obvinenými však nateraz žiadny nefiguruje. „Bývalí zamestnanci, ktorí sú do tohto zapletení, už na úrade nepracujú, pracovný pomer bol skončený v zmysle Zákonníka práce,“ informoval médiá hovorca mesta Pavol Čorba.
Prípadom sa zaoberala Národná kriminálna agentúra (NKA). Podľa hovorcu Prezídia Policajného zboru SR Michala Slivku hrozí v prípade dokázania viny obvineným z podplácania trest odňatia slobody od šiestich mesiacov až na tri roky, z prijímania úplatku na tri až osem rokov a z nepriamej korupcie na dva až tri roky.
NKA prešetrila tri prípady z roku 2011. V praxi to malo vyzerať tak, že sprostredkovatelia oslovili zamestnancov, ktorí mali na starosti poradovník žiadateľov o byty a chceli, aby uprednostnili konkrétneho žiadateľa. Od úspešných žiadateľov potom zinkasovali od 4-tisíc eur až po 11-tisíc eur. Peniaze si mali rozdeliť všetci zainteresovaní.
Podľa Tranparency International je obchodovanie s obecnými nájomnými bytmi osobitným prejavom korupcie. Za primátora Jána Slotu mal konečné slovo o tom, komu mesto byt pridelí, výhradne on.
Predseda sociálnej komisie síce tvrdil, že komisia urobila poradovník naliehavosti, ktorý však Ján Slota mohol, ale nemusel akceptovať. Po roku 2007, kedy do funkcie nastúpil Ivan Harman, sa situácia zmenila. O novopostavené nájomné byty sa žrebovalo. Primátor však mal stále možnosť určitý počet bytov prideliť aj sám.
Po nástupe Igora Chomu v januári 2011 sa situácia diametrálne zmenila. Žrebovanie zrušili. O tom, komu byt pridelia, rozhodoval bytový odbor úradu. Ten mal na základe poradovníka vybrať „víťaza“ a na schválenie ho mal posunúť sociálnej a bytovej komisii mestského zastupiteľstva. Nie je to teda tak, že by o prideľovaní bytov rozhodovala komisia.
„Nikdy to nebolo tak, že by sme byty prideľovali my,“ hovorí vtedajší šéf komisie Juraj Popluhár a pokračuje: „Návrh na pridelenie bytu vždy prišiel od šéfky bytového odboru z úradu a my sme to mali schváliť. Nosila nám to ako hotové veci. My sme veľakrát ani nijako nerozhodli, lebo sme si neboli istí. Dokonca nám aj primátor odkazoval, že sa musíme k tomu nejako postaviť. Po prevalení tejto kauzy sme si však s Petrom Ničíkom povedali, že to takto nemôže byť a presvedčili sme primátora, že treba urobiť nové všeobecne záväzné nariadenie. To sa aj stalo, a to funguje bez zmien doteraz.“
Toto VZN určuje spôsob prideľovania bytov výhradne na základe poradovníka. Zostavuje sa podľa toho, v akom poradí boli žiadosti doručené a či žiadatelia spĺňajú predpísané podmienky. Aby sa zabránilo manipulácii, dokonca je zverejnený na internete. Stále však platí, že 30 % bytov môže mimo poradia prideliť primátor.
Súčasný predseda bytovej komisie Martin Barčík hovorí, že ich úloha je v súčasnosti poradná: „Dostaneme podklady, poradovník a plus zoznam bytov, ak také sú, ktoré prideľuje priamo primátor na základe VZN. My skontrolujeme tieto údaje a keď sa nám zdá niečo nekorektné, čo nie je v súlade so všeobecne záväzným nariadením, tak na to upozorníme. Ak nenájdeme nedostatok, tak to odobríme a byty sa pridelia,“ uviedol predseda komisie Martin Barčík.
Michal Filek
Snímka archív
