Prečo vám to vo finále nevyšlo?
Niekedy potrebujete aj kus šťastia. Mali sme veľa šancí, ale keď sme góly aj dali, tak sme ich hneď aj dostali, čo sa stalo v prvom zápase série. Ťažko sa nám hralo. Presilovky rozhodujú play-off, my sme v nich zlyhali. Nemáme sa na čo vyhovárať, bohužiaľ, finále sme nevyhrali.
Tvrdí chlapi neplačú, no bol v kabíne plač?
Niektorí spoluhráči mali slzy v očiach, je to finále a s tým spojené veľké emócie. Avšak je to šport, život nekončí a ideme ďalej. Samozrejme, prehra mrzí, ale treba sa z toho dostať a pripraviť sa na ďalšiu sezónu.
Ako to bolí vás osobne, keď ste domáci odchovanec?
Celé ma to mrzí. Ľudia, ktorí prišli do žilinského hokeja, tu dali peniaze, snažili sa a aj my hráči sme strávili na štadióne za sezónu hodiny a prakticky celoročná drina vyšla nazmar. Celú základnú časť sme dreli, play-off tiež, no finále nám nevyšlo.
Nebolo potrebné ukázať viac srdca na ľade? Nechýbal líder, ktorý by tím viac vyhecoval napríklad vyhratou bitkou na ľade?
To si nemyslím, každý jeden z nás išiel bojovať. Nemáme v tíme typy bitkárov, ale dali sme do toho všetko.
Čo bude s vami ďalej? Ostávate v Žiline aj ďalšiu sezónu?
Sám netuším, mám čerstvé pocity a potrebujem si od hokeja oddýchnuť, vyvetrať hlavu. Rozhodujú výsledky tímu, posledný zápas sezóny sme nezvládli, takže nemôžem byť spokojný.
Vnímali ste na diaľku podporu fanúšikov?
Snažím sa nesledovať sociálne siete, mám s tým svätý pokoj. Je škoda, že fanúšikovia nemohli byť v hľadisku, snáď to bude možné v ďalšej sezóne.
