Talentovaného Filipa spolu s jeho matkou a zároveň učiteľkou Zuzanou Guttenovou, sme si odchytili na pár otázok o jeho huslistickom víťazstve.
Kto ťa viedol k hre na husle?
F: Keďže moja matka je taktiež huslistka, ona ma už od malička postupne viedla malými krôčikmi k hudbe.
Z: Tým, že sa celý život venujem hudbe a hre na husle, bolo pre mňa prirodzené, že som k tomu začala viesť aj Filipa. Človek sa obyčajne snaží odovzdať to, v čom je najlepší, a najmä to, čo má rád a čo mu prirástlo k srdcu, ďalej. A to hlavne svojim najbližším a deťom.
Aký bol začiatok mladého huslistu?
Z: Zaujímavosťou z detstva bolo, že hre na husle predchádzala „hra“ na hračkárskom vrtuľníku, z ktorého odtrhol vrtuľku a predstavoval si, že je huslista. Filip sa najprv len zabával na hračkárskych husliach, potom skúšal potiahnuť nejaké tóny na malých osminových husliach. Dalo by sa povedať, že od piatich rokov začal rýchlo napredovať. Deti v tomto veku akosi dospievajú a začínajú nielen vnímať melódiu, ale stavať sa jej spolutvorcami a postupne si tak formovať muzikalitu, ak na tom pracujete spolu s nimi. Neskôr, keď mal Filip osem rokov, sme pridali aj klavír.
Vráťme sa už k spomínanej súťaži v Taliansku. Ako si sa dozvedel o súťaži, kto ťa k nej motivoval?
F: O súťaži som sa dozvedel od mojej korepetítorky - klaviristky Moniky Ostrochovskej, ktorá sa súťaže zúčastnila minulý rok. Sama sa súťaže zúčastnila opäť i v tomto roku a v kategórii komornej hry do 35 rokov získala v štvorručnej hre spolu s Veronikou Kissovou 1. miesto.
Odtrhol vrtuľu a hral...
Aký bol priebeh súťaže? Koľko dní sa konala?
Z: Súťaž sa konala týždeň, pričom súťažiacich hodnotila 12-členná porota. Každé dva dni sa hralo na určitý hudobný nástroj. Okrem hry na husle sa súťažilo i v komornej hre či sólovej hre na klavír. Zúčastnení boli rozdelení podľa veku do kategórií. Filip bol zaradený do kategórie do 16 rokov. Súťažil na 3. deň a na ďalší deň sme plánovali odcestovať domov. Všetko sa nakoniec skončilo inak. Po skvelom výkone získal Filip nielen absolútne víťazstvo vo svojej kategórii (maximálny počet bodov), ale aj špeciálnu cenu – prémiu zakladateľa súťaže Giorgia Ferrariho. Zo všetkých účastníkov celej súťaže sa túto cenu podarilo získať len Filipovi a španielskej huslistke Jennifer Panebianco. Filip bol pozvaný účinkovať na záverečný koncert súťaže, a tak sme museli náš pobyt v Taliansku predĺžiť o ďalšie tri dni, aby si mohol prevziať svoju špeciálnu cenu a zúčastniť sa veľkého finálneho koncertu.
Aké boli tvoje výherné skladby? Vyberal si si ich sám?
F: Na súťaži som hral tri skladby rozdielnych charakterov, a to Mazureka od Antonína Dvořáka, čo je rýchla náročná virtuózna skladba, Meditáciu od Julesa Masseneta, ktorá má krásnu širokú rozjímavú melódiu a súčasnú skladbu od slovenského skladateľa Jevgenija Iršaia s názvom Huslehubka. Skladby sme vyberali s mamou a bol som s nimi úspešný aj na slovenských súťažiach.
Z: V podstate, všetky skladby sme vyberali tak, aby sa nám obom páčili a dali sa použiť aj pri iných príležitostiach.
A čo konkurencia? Bolo ťažké zvíťaziť?
Z: Súťažiaci hrali naozaj zložité virtuózne skladby, ale porota si cenila tiež muzikalitu a zrelosť. Myslím, že Filipovi sa podarilo zvíťaziť hlavne vďaka jeho sugestívnemu prejavu. On je na javisku ako „ryba vo vode“. Filip si to tam užíva a to môže byť veľkým krokom k úspechu.
F: Avšak niekedy sú naozaj väčšie nervy, keď sa divák usmieva, ako keď sa mračí, lebo potom už stačí len jedna chybička a môžete prísť o priazeň publika. Potom je ťažšie udržať stále rovnaký úsmev na perách divákov.
Aké boli tvoje pocity po zistení, že si absolútnym víťazom súťaže?
F: Bola to naozaj obrovská radosť vidieť, že keď sa človek snaží, keď cvičí, tak to prináša ovocie, i keď zo začiatku sme nevedeli, o čom hovoria, pretože vyhlasovanie výsledkov bolo v taliančine.
Z: Až nakoniec sme zistili, že Filip získal prvé miesto, keďže ho vyhlásili ako posledného.
Ako to funguje medzi vami doma? Neprenáša sa striktný učiteľský prístup do vášho vzťahu? Koľko hodín denne musíš cvičiť?
F: Práveže náš vzťah sa tým prehlbuje, i keď to má, samozrejme, i svoje nevýhody vo väčšej prísnosti.
Z: Je pravda, že na Filipa musím byť pri husliach prísnejšia než na ostatných mojich žiakov, aby ma Filip rešpektoval ako rodiča a učiteľa zároveň. A cvičenie závisí od školských povinností. Keď má toho naozaj veľa, tak cvičí aspoň jednu hodinu. Optimálny čas sú dve hodiny, ktoré sa pred súťažami a koncertmi zvyšujú na tri.
Nejaké plány do budúcna so súťažami?
Z: Teraz by sme si chceli budovať nový repertoár a potom uvidíme. Určite sme otvorení ďalším koncertom i súťažiam.
Denisa Košarišťanová
Snímka autroka
