Ako ste sa vôbec dostali ku kňazskému povolaniu?
Už od detstva som túžil byť kňazom. Pri voľbe povolania bola jasná voľba ísť do seminára. Veľkým príkladom bol pre mňa zosnulý Jozef Noga, ako aj Lacko Stromček, ktorý nás opustil prednedávnom, ale aj Stanislav Ďungel a kapláni, ktorí pôsobili v našej farnosti na Vlčincoch. Ako diakon som pôsobil v Martine, odkiaľ mám veľmi pekné a silné zážitky. Ako novokňaz som bol v Kysuckom Novom Meste, potom som pôsobil v Pruskom, vo Varíne a znova som sa vrátil do Martina, ale na sídlisko Sever. Napokon som prišiel do Žiliny na Solinky.
Vo farnosti Dobrého pastiera v žilinskej mestskej časti Solinky ste už štvrtý rok, ste tam spokojný?
Farnosť je veľmi živá a vidno, že má záujem duchovne rásť. Je tu živé spoločenstvo ľudí, ktorí sa chcú aktívne zapájať, takže sa dá povedať, že život v tejto farnosti určite nechýba a farár sa tu nikdy nenudí.
Ste známy mnohými aktivitami mimo bohoslužieb. Ktoré z nich považujete za najlepšie v rozvíjaní vašej komunity?
Máme rôzne aktivity zamerané na rôzne skupiny ľudí. S mladými, ktorí sa pripravujú na sviatosť birmovania prechádzame spoločne programom Vyvolený, ktorý má ambíciu viac vtiahnuť mladého človeka do života Cirkvi. Ďalej sme pre mladých robili kurz Alfa, ktorý považujem za veľmi dobrý. V pôstnom období uplynulého roku sme robili duchovnú obnovu rodín, ktorá prebiehala prostredníctvom komunikácie klasickou poštou. V súčasnosti pripravujeme online manželské večery na obnovu lásky manželov. Každá z týchto aktivít má svoje špecifiká, ale pri všetkých vnímam, že má zmysel ich robiť.
Ako veľmi vás v tomto rozlete pribrzdila pandémia? Museli ste začať viac experimentovať?
Veľa vecí sme sa museli začať učiť. Pred pandémiou sme nevedeli ani to, ako streamovať svätú omšu a už vôbec nie, ako robiť nejakú ďalšiu online pastoráciu. Keď prišla prvá vlna, chcel som začať s vysielaním, a tak som si večer sadol k internetu a pustil som sa zisťovať, ako to funguje. Pomohli mi aj niekoľkí technicky zdatnejší farníci a postupne sme do toho začali nabiehať. Okrem toho nástup pandémie oživil vo mne myšlienku, ktorú som mal už v predchádzajúcej farnosti ako kaplán, totiž vytvoriť farskú aplikáciu, v ktorej by boli ľahko prístupné všetky informácie a cez ktorú by farnosť mohla posielať svojim farníkom správy vo forme notifikácií o rozličných udalostiach a akciách vo farnosti. Myšlienka teda bola už skôr, ale až obdobie pandémie ma donútilo vrátiť sa k nej a pustiť sa do prác. Dnes je spustený projekt, ktorý môže pomôcť farnostiam alebo iným organizáciám vytvoriť si vlastnú aplikáciu bez toho, že by vedeli programovať. Aj spätne vnímam, že to bol dobrý krok, ako sa priblížiť našim veriacim.
Zrejme ste sa postupne vyrovnali so vstupom do online priestoru, no osobný kontakt v kostole je podľa vás ťažko nahraditeľný?
Naši mladí, ktorí tieto úlohy prebrali, sa za tie dva roky technicky a skúsenostne veľmi posunuli a dá povedať, že dnes je naše vysielanie na dobrej úrovni. Samozrejme, osobný kontakt zostane osobným kontaktom. Tento rok sme sa napríklad počas obdobia lockdownu snažili pokračovať v stretnutiach s birmovancami v online priestore, ale bolo to miestami trápenie. Samotní birmovanci sa prihovárali za to, aby sme sa stretávali osobne, ak to bude čo len trochu možné. Keď sa to nedávno konečne podarilo, hoci za komplikovaných pandemických opatrení, všetci zúčastnení priam ožili.
Aktuálnou témou je sčítanie obyvateľstva a pokles katolíkov o takmer 300 tisíc. Čím si to vysvetľujete vy osobne?
Pravdupovediac, mňa skôr milo prekvapilo, že sa ešte stále dosť veľké množstvo ľudí prihlásilo k viere. Krízu viery totiž vidíme ako kňazi na každom kroku. Určite treba hľadať nové formy evanjelizácie, spôsoby, ako osloviť tých, ktorí (vedome alebo menej vedome) vytesnili Boha zo svojho života a zároveň pracovať na tom, aby sme tým, ktorí veria, stále pripomínali, že Boh ich miluje a že sú dôležití v jeho očiach.
V tomto kontexte ako dostatočne osloviť mladú generáciu, aby katolícka viera bola pre nich zaujímavá?
Mladým ľuďom by sme mali ohlásiť evanjelium, čo v preklade znamená dobrú správu, radostnú zvesť. Mladí ľudia potrebujú vedieť, že kresťanstvo ich neoberie o životnú radosť, ale že im ju dá vo veľkej miere, ak ho budú žiť naplno. Mladá generácia potrebuje našu prítomnosť. Mladí sú, treba to pomenovať, veľmi závislí na zážitkoch. Ale môžeme túto skutočnosť prijať aj v dobrom svetle a ponúknuť im zážitky, prostredníctvom ktorých im ponúkneme pravé hodnoty, aby zažili, že život s Bohom prináša vnútorný pokoj a skutočnú radosť, na rozdiel od života bez neho.
Každý kňaz má svoje vlastné piliere viery. Na ktoré atribúty kresťanskej viery vy najviac reagujete alebo čo veriacim najviac prizvukujete?
Jadro kresťanskej viery je všade rovnaké a teda aj jej hlavné piliere. Ale ak sa pýtate na to, na čo by som dal zvlášť dôraz v prežívaní viery, že je veľmi dôležité povzbudzovať ľudí k vnútornému pokoju. Myslím, že nám to v dnešnej dobe veľmi chýba. Množstvo ľudí dnes zúfalo potrebuje pomoc psychológov, psychiatrov, majú depresie, nevedia, čo so životom. Ja to dávam do súvislosti s tým, že človek opustil sviatostný život – svätú spoveď, sväté prijímanie alebo aj sviatosť manželstva. Vnímam, že práve sviatostný život je veľmi dôležitý na to, aby človek mohol žiť v radosti a v pokoji a preto sa k takémuto životu snažím ľudí pozývať. Ďalšia vec je, že človek je často zranený z rôznych životných udalostí a nevie odpustiť sebe či druhým a tak je dôležité, aby vo svojom živote pestoval čnosť lásky.
Máte priestor aj na voľný čas, čomu sa najradšej venujete?
Veľa voľného času práveže nemám. Farnosť je špecifická tým, že má farskú školu a CVČ a farnosť je ich zriaďovateľ. Z toho vyplýva, že povinností farára je dosť veľa. Ale keď mám voľný čas, veľmi rád cestujem alebo tiež rád varím, hlavne veci z talianskej kuchyne.
Aké najsilnejšie momenty pri pomoci druhým ľudom vám priniesla vaša práca na Solinkách? Spomeniete si na nejaký autentický príklad?
Nenapadá mi nejaký konkrétny moment, ale práca pre druhých prináša svoje radosti. Či už je to práca s mladými, ktorí sú plní nadšenia, alebo „Kávička pre seniorov“, čo je projekt, ktorý sme vo farnosti zaviedli. Starší ľudia majú možnosť prísť na raňajky vo farských priestoroch a stráviť čas spolu a tiež s nami, kňazmi. Asi najväčšiu radosť mám z pôstnej duchovnej obnovy rodín, ktorú som spomínal už vyššie. Spätná väzba od rodín bola veľmi silná; písali nám, že obnova spôsobila v rodinách vyrušenie z bežného života; prichádzali otázky, čo robiť, aby bol náš vzťah s Bohom živší? Momentálne žijeme biblickou výstavou a keď vidím, že ľudia majú záujem spoznať Božie slovo, napĺňa ma to chuťou pracovať a ohlasovať evanjelium. Snažíme sa pomáhať aj ľuďom v materiálnej alebo inej núdzi. Nedávno za mnou prišiel jeden pán s tým, že uvažuje, ako pomôcť jednej rodine v našej blízkosti, ktorá je v ťažšej situácii. Veľmi ma to povzbudilo.
Aké posolstvo by ste rád odkázal čitateľom Žilinského večerníka?
Som Žilinčan, milujem Žilinu a som hrdý na to, že som sa tu narodil a že tu môžem aj pôsobiť. Chcem nás všetkých povzbudiť k tomu, aby sme sa zanechali egoizmus a sebectvo a začali viac vnímať ľudí, ktorí sú okolo nás. Veľmi túžim, aby naše mesto bolo mestom, kde sa žijú evanjeliové hodnoty. Pozývam všetkých ľudí dobrej vôle k obnove nášho mesta, aby sa do tohto mesta vrátila srdečnosť, viera, nádej a láska.
