Knihy sype ako z rukáva. Dalo by sa povedať o 35-ročnom Romanovi Kulichovi zo Žiliny, ktorý pred Vianocami, po vyše roku, vydal svoj v poradí už druhý triler. Ani v tomto nebude chýbať poriadna dávka napätia a mrazivých okamihov.
Prvá kniha Požierač vyšla mladému spisovateľovi v novembri minulého roka. Príbeh o krutom šialencovi sa odohrával v Žiline a okolí. Čitatelia mohli v knižke spoznávať známe miesta nielen z Malej Fatry, ale aj okolité dediny, podstatná časť deju sa odohrávala v Turí. Ako prijala Kulichovu prvotinu čitateľská verejnosť? „Čo je pre mňa dobré, boli hlavne pozitívne reakcie, ale, pravdaže, našli sa aj tie negatívne. Nebral som ich na ľahkú váhu a snažil som sa na niektoré veci pozrieť inak. Napríklad mi bolo vytýkané, že sa v istých častiach primoc rozpisujem, takže som si na to teraz dal väčší pozor,“ priznáva Roman Kulich.
Svoj druhý triler Dr. Weiss vsadil už pre nás do menej známeho prostredia, do Bratislavy, Trenčína a okolia, ale je rovnako napínavý, ak nie viac. Autor totiž v príbehu rozoberá neuveriteľné praktiky, ktoré sa vraj dejú v Japonsku. „Triler je v podstate o pár ľuďoch či dokonca aj o zvieratách, okolo ktorých sa točí samotná smrť. Jeden doktor totižto umožňuje svojim zákazníkom okúsiť práve jej studenú pachuť. Dokáže ich za nemalý poplatok uviesť do stavu klinickej smrti a opäť prinavrátiť do života. Celý biznis, pravdaže, prebieha načierno. Zákazníkov je dosť, no niektorí sa po viacerých posmrtných zážitkoch začnú viditeľne meniť. Konkrétne hlavný hrdina už horko‑ťažko dokáže rozlíšiť, čo je realita a čo iba jeho bizarné, živé sny. Zmena začína byť nebezpečná. Chce, aby ho doktor nejako vyliečil. Ten ho však v záujme ochrany svojej organizácie odmieta a posiela za ním chladnokrvného nájomného vraha. No a akcia s rôznymi prekvapeniami sa môže začať...,“ rozpráva Roman Kulich.
Jeho v poradí druhá kniha dorazila do kníhkupectiev tesne pred Vianocami. Ako autor sám hovorí, písala sa mu o čosi ľahšie ako prvá, na druhej strane si však dej knihy vyžiadal oveľa viac štúdia. A ako to vlastne v jeho hlave pred písaním knihy vyzerá? Má už dej vopred premyslený alebo ho píše „za pochodu“? „Niečo vymýšľam „za pochodu“, niečo je už dávno poznačené v poznámkach, ktoré si pred prácou na románe robím. Ale mnoho udalostí, postrehov či zákrut v deji sa dá vydolovať aj počas aktívneho písania. Dokážem sa do toho viac vžiť, takže môžem aj viac improvizovať,“ opisuje spôsob svojej tvorby žilinský spisovateľ. Medzi rečou prezrádza, že už pomaly pracuje aj na tretej knihe.
Michala Stehlíková
Snímka archív Romana Kulicha
