NAJPRV OBUVNÍK
Základné vzdelanie získal na obecnej škole v Turčianskej Štiavničke, potom sa vyučil za obuvníka v Martine a ako obuvník od roku 1902 pôsobil v Žiline. Nedostatok vyššieho vzdelania si sám uvedomoval, ako píše aj v jednej svojej básni z roku 1907: Té slovenské nivy, to sú moje školy, té mňa od malička spievať učili. Ako člen Národného zhromaždenia si vzdelanie postupne dopĺňal návštevou množstva prednášok priamo v parlamente, absolvoval knihovnícky kurz v Čechách a iné. V roku 1909 sa oženil so Zuzanou Chomovou – Uhríkovou, pôvodom z Nemeckej – dnes Partizánskej Ľupče, ktorá vtedy bývala s rodičmi v obci Porúbka pri Žiline. Mali spolu syna Ferdinanda, narodeného v roku 1916. Andrej Hvizdák býval na Moyzesovej ulici č. 15 v Robotníckom dome, ktorý vybudovala sociálnodemokratická strana ako spolkový a obytný dom na Štefánikovom námestí, Ulici 1. mája a na rohu Moyzesovej ulice.
REDAKTOR VIACERÝCH PERIODÍK
Už v mladosti prispieval do slovenských časopisov, ktoré pomáhal i zakladať. V Žiline pôsobil už od roku 1903 ako redaktor novín Slovenský týždenník, Považské noviny, Právo ľudu a Slovenské listy, ktoré aj redigoval. V roku 1906 vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Uhorska. Uhorský štátny zástupca z Bratislavy ho v roku 1906 obvinil z uverejnenia poslovenčenej básne Otroci z Čechovej zo zbierky Písne otroka od Svatopluka Čecha. Bol preto odsúdený na dva mesiace väzenia v Segedíne, za podobný prečin bol väznený aj v roku 1912. Svoje dojmy z väzenia uverejnil pod menom Podlučinský v básni Z väzňových dúm. Básne publikoval pod pseudonymom Jelšovský, Podlučinský alebo Roztocký. Písal básne v štýle takzvanej robotníckej poézie. Známe sú najmä jeho zbierky Májové spevy, Slovenské kvety a Robotnícke piesne.
Vo svojich básňach bojoval aj proti alkoholizmu. V básni Venované do Porúbky píše: Hlad je a žito, zemiaky lacno predávame, keď sú vzácne plody na pálenky zvarené, draho kupujeme. Rozum ohlúpený, guráž mrví vlastné sily. Čujte ľudia, to satanáš chce, by ste sa zhovadili. Od roku 1906 sa začal aktívne angažovať v politike a stal sa horlivým organizátorom sociálnej demokracie. V rokoch 1915 až 1918 v rámci 26. pešieho regimentu sa zúčastnil ako vojak bojov I. svetovej vojny. V rokoch 1918 až 1920 bol menovaný za člena Revolučného Národného zhromaždenia ČSR ako zástupca Slovenska. V roku 1920 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia a mandát vykonával až do roku 1925. Pre zaujímavosť 24. novembra 1924 v Národnom zhromaždení zaznel na konci jeho prejavu výrok ocenený potleskom a pokrikmi Výborne! V ňom uvádza: Čím viac a lepšie umožní štát a spoločnosť vzdelávať sa malému človeku, tým viac sa mu usnadní jeho živobytie. Kultúrnym povznášaním najširších vrstiev ľudu povznáša sa národ, národom štát a to je vari tiež úkolom štátu nášho, našej demokratickej republiky.
Hvizdák mal všestranné záujmy, fotografoval mesto a zanechal nám fotky mnohých objektov, ktoré sú už zaniknuté. Medzi ne patrila aj tehelňa na Hlinách, v jej ťažobnej jame stojí dnes prvý panelový dom v Žiline. Andrej Hvizdák sa stal prvým starostom novovytvorenej Veľkej obce Žilina od 1. januára 1923. Stalo sa tak v dôsledku zmien v postavení bývalých miest na Slovensku v zmysle zákona, podľa ktorého bývalé mestá so zriadeným magistrátom – i Žilina – sa stali veľkými obcami. V roku 1922 bolo preto zvolené nové obecné zastupiteľstvo, ktoré si za starostu zvolilo od 1. januára 1923 práve Andreja Hvizdáka. Vo funkcii bol len 10 mesiacov z dôvodu, že po ďalších voľbách na jeseň v roku 1923 bol za starostu zvolený Anton Hancko. Je istým paradoxom dejín, že práve tohto starostu zas vystriedal vo funkcii Hvizdák od 1. novembra 1931. Vo funkcii bol aj v ďalšom volebnom období, avšak pre chorobu sa funkcie 27. júna 1938 vzdal.
NEVOLENÝ OBČANMI
Pre informáciu chceme uviesť, že v tom čase sa starosta nevolil priamo občanmi, ale poslancami obecného zastupiteľstva. Treba konštatovať, že k jeho zvoleniu prispel blok poslancov viacerých strán, ktorý mal v zastupiteľstve väčšinu, hoci najviac hlasov vo voľbách získavala HSĽS. Priama voľba vrcholného predstaviteľa mesta občanmi bola až od roku 1990. V roku 1936 Hvizdák ako starosta mesta sprevádzal novozvoleného prezidenta republiky Edvarda Beneša, ktorému pri tejto príležitosti mesto udelilo Čestné občianstvo.
Andrej Hvizdák pracoval od roku 1930 ako mestský knihovník. Stalo sa tak na základe výberového konania, do ktorého sa prihlásilo 14 uchádzačov a 12 členná obecná rada v tajných voľbách dala dôveru Hvizdákovi počtom 9 hlasov. Po zvolení za starostu v novembri 1931 sa funkcie knihovníka vzdal, uvedomujúc si, že by to bolo stret záujmov. Obecná rada však jeho rezignáciu neprijala. Čestnosť Hvizdáka sa prejavila aj v tom, že plat knihovníka nepoberal a tento bol vyplácaný zamestnancom knižnice. Veľmi zaujímavý je aj podobný prípad, ktorý musel riešiť starosta Hvizdák v roku 1933, keď sa stal poslancom obecného zastupiteľstva komunista Anton Sedláček. Ten pracoval ako mestský zamestnanec – kurič v mestskom bitúnku. Práve na podnet Hvizdáka sa prešetrovalo, či nejde o stret záujmov a či by sa Sedláček nemal vzdať členstva v zastupiteľstve. Po preskúmaní celej záležitosti sa rozhodlo, že Sedláček mohol byť členom zastupiteľstva a ostal v službách mesta aj ako zamestnanec. Andrej Hvizdák bol plateným knihovníkom až od roku 1939 a v tejto funkcii pôsobil aj počas vojny až do roku 1947. Knihovníkom ostal počas celej existencie Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945 napriek tomu, že nebol členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a vedenie mesta vedelo, že bol do zrušenia sociálnodemokratickej strany v roku 1938 jej členom.
ĽUDSKOSŤ A MORÁLKA
Hvizdákove vysoké morálne a ľudské hodnoty ocenilo po jeho smrti i nové komunistické vedenie mesta v roku 1948. Mesto mu usporiadalo verejný pohreb s odôvodnením: „Bol oduševneným zástancom chudoby a vzácnej, poctivej povahy. A hoci väzenie (v období Uhorska) a I. svetová vojna podlomili jeho zdravie, nepoznal odpočinku a pokoja a venoval sa vždy záujmom a potrebám národa.“ Posledná rozlúčka a verejný pohreb sa konali na dnešnom Štefánikovom námestí 5. mája 1948 o 14. h. Pochovaný je na Starom cintoríne. Andrej Hvizdák napriek svojmu postaveniu bol vždy skromný, čestný a usiloval sa vykonávať funkciu starostu mesta vždy čo najlepšie a najmä nezávisle. Jeho pôsobenie nebolo poznačené žiadnou finančnou alebo korupčnou aférou. Na záver želanie autorov: Kiežby sme mohli dať takéto hodnotenie každému predstaviteľovi nášho mesta.
Pracoval aj ako básnik
Pod pseudonymom Jelšovský, Podlučinský či Roztocký publikoval básne v štýle tzv. robotníckej poézie (1906 Slovenské kvety, 1911 Robotnícke piesne). V Turčianskom Sv. Martine sa vyučil za obuvníka. Potom pôsobil ako obuvník v Žiline a od roku 1906 sa zapojil do sociálnodemokratického hnutia ako člen Sociálnodemokratickej strany Maďarska, resp. Slovenskej sociálnodemokratickej strany Maďarska. Bol redaktorom novín Právo lidu a Slovenské listy. V rokoch 1919-1920 sedel v Revolučnom národnom zhromaždení za Klub Slovenska (slovenskí poslanci ešte neboli rozdelení na stranícke frakcie). Poslancom sa stal na 39. zasadnutí v marci 1919. V parlamentných voľbách v roku 1920 získal robotnícky mandát v Národnom zhromaždení za Československú sociálnodemokratickú stranu. Podľa údajov z roku 1920 bol povolaním redaktorom v Žiline. Od roku 1931 bol riaditeľom Mestskej knižnice v Žiline. Na tejto pozícii strávil viac ako 15 rokov. Zároveň v roku 1923 a potom v rokoch 1931-1938 bol starostom Žiliny.
Autor: Peter Štanský, Jozef Feiler, Alexandra Janigová
