Od minulého roka je hrdým členom Združenia na záchranu Lietavského hradu aj Žilinský večerník. Víziou výkonného riaditeľa združenia Ľubomíra Chobota je, aby do projektu záchrany hradu vstupovalo viac právnických osôb. Oprava takmer 800-ročnej národnej kultúrnej pamiatky totiž nie je možná bez podpory zvonka.
Od decembra minulého roka je PUBLISHING HOUSE, ktorý je vydavateľom Žilinského večerníka, právoplatným členom Združenia na záchranu Lietavského hradu. Čo to pre vás znamená?
Ľubomír Chobot: Podľa stanov je Združenie na záchranu Lietavského hradu združenie fyzických a právnických osôb.
Do minulého roka boli členmi združenia len fyzické osoby, ale na valnom zhromaždení v decembri 2015 vstúpilo do združenia aj vydavateľstvo PUBLISHING HOUSE. Je to vynikajúca vec, pretože myšlienka záchrany hradu je obrovská a nedá sa robiť s pár ľuďmi. Je nutné, aby celý projekt obnovy hradu zastrešovalo viacero organizácií, nielen združenie ako také. Žilinský večerník je mediálny partner, ktorý dokáže posunúť náš projekt zásadným spôsobom vyššie a môže byť inšpiráciou aj pre ďalšie právnické osoby, ktoré by chceli vstúpiť do nášho združenia a podieľať sa na záchrane, obnove a čiastočnej rekonštrukcii hradu Lietava.
Čo znamená byť členom vášho združenia?
ĽCH: Povinnosťou členov združenia je podporovať projekt záchrany hradu, či už osobnou účasťou alebo účasťou z pozadia. Myslíme tým ľudí, ktorých sme osobne ešte nestretli, ale vieme, že nás podporujú finančne, spomínajú náš projekt medzi ľuďmi... Aj takto si predstavujeme členstvo v našom združení. Naším očakávaním teda je, že každý člen združenia prispeje aspoň kvapkou do tohto veľkého projektu, ktorý stále funguje a veríme, že prežije aj našu generáciu a že aj deti našich detí budú brať tento projekt ako jedinečnosť a budú chcieť v ňom pokračovať.
Výkonný riaditeľ Združenia na záchranu Lietavského hradu Ľubomír Chobot.
Združenie má momentálne 42 členov, dokonca aj zo zahraničia...
ĽCH: Áno, členmi nie sú len občania Slovenska, ale aj Českej republiky. Od začiatku je to medzinárodný projekt, ktorý bol podporovaný ľuďmi a odborníkmi z Moravy, odkiaľ aj vychádza koncepcia záchrany hradu. Pretože pre nás hrad nebol na začiatku cieľom, ale iba prostriedkom. My sme hrad v podstate nikdy v živote nechceli opravovať, bola to pre nás len vec, na základe ktorej spravíme nejaké kultúrne podujatia, upovedomíme o jeho probléme, získame finančné prostriedky, ktoré odovzdáme na patrične miesto, kde niečo pre hrad urobia. To bola prvotná myšlienka. Tú sme však vďaka skúseností Klubu Augusta Sedláčka z Moravy rozšírili až do úrovne, že od roku 2003 sa na hrade vykonávajú už konkrétne stavebné činnosti, ktoré zastrešuje naše združenie.
Privítali by ste, ak by do združenia vstúpilo viac právnických osôb?
ĽCH: Je to náš cieľ do budúcnosti. Začali sme postupne oslovovať obce a mestá, ktoré kedysi patrili pod lietavské panstvo. Hrad Lietava bol totiž v minulosti centrom pre okolité obce a mestá, každé z nich spĺňalo nejaký účel, vďaka čomu fungovalo lietavské panstvo ako hospodársky celok. Naša predstava je taká, že by sme sa chceli prinavrátiť k týmto starým časom, opätovne pozvať obce a mestá, aby sa stali súčasťou Lietavského hradu a aspoň svojím záujmom podporili projekt jeho záchrany. Zároveň by mohli byť pyšné na projekt, ktorý sa po 17 rokoch, čo sa hrad opravuje, ukazuje na naozaj vysokej úrovni.
V súvislosti s týmto zámerom organizujete na hrade cez leto prvý ročník snemu lietavského panstva. Kde ste čerpali nápad?
ĽCH: Inšpiratívnou akciou bol pre nás župný snem, ktorý sa uskutočnil pod Šarišským hradom. My sme to zobrali v trochu menšom, chceme vytvoriť prvý Historický snem lietavského panstva, na ktorý už vo februári boli pozvané všetky obce a mestá, ktoré v historickom období patrili pod Lietavský hrad. Tento snem, na ktorom by sme chceli mestám a obciam ponúknuť možnosť podieľať sa na záchrane hradu, sa uskutoční v nedeľu 7. augusta 2016. Po minulé roky sme v prvú augustovú nedeľu s dnes už nebohým Mons. Stanislavom Belákom organizovali na hrade svätú omšu a práve aj z toho dôvodu sme sa rozhodli, že práve v tomto termíne by sa na hrade mohol aj spolu s omšou uskutočniť snem. Zároveň by sa pre zástupcov z obcí a miest urobila špeciálna prehliadka hradu, kde sa im predstaví celý projekt záchrany, vízie do budúcnosti a na konci by bolo slávnostné fotografovanie, v súvislosti s ktorým požiadame každú obec, aby si doniesla vlastnú vlajku. Mohlo by byť veľmi majestátne, že po 250 rokoch budú opäť obce a mestá spojené pod svoje bývalé hradné panstvo.
7. 8. sa na hrade Lietava uskutoční prvý Historický snem lietavského panstva.
Okrem snemu organizujete na hrade cez rok niekoľko kultúrnych akcií. Aké?
ĽCH: Na Lietavskom hrade už mnohé kultúrne akcie majú svoju tradíciu. Napríklad vo februári sa na hrade už niekoľko rokov úspešne koná Valentín aj pre nezamilovaných, ktorý je medzi ľuďmi naozaj obľúbený. Druhá akcia, ktorá sa už tiež nazýva tradičnou, je celoslovenská akcia občianskeho združenia Zachráňme hrady, ktoré pod seba združuje 29 hradov Slovenska, prevažne zrúcanín a členom je aj naše združenie. Podstatou tejto akcie, ktorá sa nazýva Noc hradov a zrúcanín, je, že sa na týchto 29 hradoch vždy v tom istom termíne konajú kultúrne podujatia. Čerešničkou na torte je nasvietenie hradných zrúcanín. Tento rok sa akcia uskutoční 13. augusta. Tretia tradičná akcia, ktorá sa už niekoľko rokov organizuje vždy začiatkom septembra, je Deň otvorených dverí. Termín akcie je vždy najbližšia sobota k dátumu narodenia Juraja Thurzu, ktorý sa narodil 2. septembra. Tentoraz vychádza najbližšia sobota k druhému septembru 3. 9. 2016. Táto akcia bude výnimočne obohatená o akciu Lietavský hradný pohár Žilinského večerníka, ktorá sa na hrade Lietava minulý rok uskutočnila po prvý raz a bola veľmi úspešná. Veríme, že spojením týchto dvoch akcií do jednej vytvoríme na celý deň bohatý kultúrnošportovo-spoločenský program a tým pádom sa na hrad dostanú nielen návštevníci, ale aj ľudia, ktorí budú chcieť súťažiť. Posledným tradičným podujatím, ktoré sa na hrade uskutočňuje každý rok, je Silvester na Lietavskom hrade.
Michala Stehlíková
Snímky Peter Danko, archív ĽCH
