V severne orientovanom byte na prízemí sa vraj nedá v týchto dňoch vydržať. Radiátory má na maximum, no v byte je chladno. „Prechodné obdobia“ sú však z pohľadu vykurovania podľa správcu vždy zdrojom nespokojnosti.
ŽILINA. O probléme pána Karpiša sme písali už na jar. Teraz, keď sa vykuruje podľa toho, aké sú vonkajšie teploty, opäť rieši zimu v byte. Dôchodca býva na prízemí v obytnom dome na Bulvári a skoro všetky izby má orientované na sever. Ozval sa minulý utorok. „Celkovo hlásia 11 °C, ja mám na balkóne, ktorý je jediný na južnej strane, o dva stupne viac. Jednu rúru mám vlažnú, druhú ešte vlažnejšiu a do 18. hodiny to bude studené. A vydržte to v nevytemperovanom byte, ešte keď ste chorý a ako invalid pohybovo obmedzený,“ hovorí. Tento problém rieši každý rok, keď sa končí a začína vykurovacie obdobie. „Máme automatickú reguláciu na radiátore, ale mám ju na maximum a spodok je studený, iba vrch je teplý. Ako má byť prijateľná teplota v byte, keď je vonku 10 °C? Už neviem, čo mám robiť,“ hovorí. Podľa pána Karpiša si platí za teplo, i keď radiátor nejde celý, a meracie zariadenie je práve v tej teplej časti. Radiátory pritom nemajú žiadnu poruchu, o čom sa už na jar presvedčil správca bytu, keď mu ich boli skontrolovať.
Rovnaký problém má i Anna, ktorá býva v podobnom paneláku cez cestu, takisto na prízemí. „Večer si musím prikurovať ohrievačom. Radiátor mám na maximum, ale kúri veľmi slabo,“ hovorí.
Podľa predsedu predstavenstva OSBD, ktorý je správcom tohto domu, je štandardné, že radiátory kúria takýmto spôsobom. „Popisovaný jav vystihuje správnu funkčnosť vykurovacieho telesa. Je logické, že voda vstupujúca do telesa je teplejšia ako tá, ktorá z neho odchádza. Evidujeme negatívne ohlasy aj na to, že pomerové rozdeľovače nákladov vykurovania (PRNV), ktoré slúžia na rozpočítavanie nákladov na teplo, sú umiestnené práve v hornej, „teplejšej“ časti vykurovacieho telesa. Miesto uloženia PRNV je dané výrobcom, a je určené tak, aby bola zabezpečená ich optimálna funkčnosť. Nie je pravda, že sú tak umiestnené, aby namerali užívateľovi väčšiu spotrebu,“ vysvetľuje Milan Piliar.
„Prechodné obdobia“ sú z pohľadu vykurovania vraj vždy zdrojom nespokojnosti. Správca sa stretáva rovnako so sťažnosťami typu „prečo ešte nekúria, za teplo si platíme“ ako aj „prečo už kúria, chcú na nás zarábať“. Podľa Milana Piliara sa však pri centrálnom zásobovaní teplom dodávateľ ani správca nemôžu riadiť podľa požiadaviek jednotlivcov. „Názor pána Karpiša je, že na vykurovacích telesách sú nainštalované termostatické hlavice, preto by mal dodávateľ dodávať teplo, a ak ho niekto nechce odoberať, má si ich uzatvoriť. Spravidla to za bežnej prevádzky takto funguje, avšak nie je možné od dodávateľa požadovať, aby začal vykurovať striktne k nejakému dátumu bez ohľadu na vonkajšie teploty, ako to bolo v minulosti,“ objasňuje. Nedovoľuje to zmluva s dodávateľom a legislatívne podmienky, ktoré určujú dodávateľovi prevádzkovať zdroje tepla efektívne. V konečnom dôsledku by to znamenalo, že by spotrebiteľ platil za teplo ešte viac. Milan Piliar dodáva: „Radi by sme uviedli, že s pánom Karpišom pravidelne komunikujeme. Pocit zimy v bytoch v prechodnom období je u každého jednotlivca individuálny a určite ho pociťujú negatívnejšie osoby s obmedzenou pohyblivosťou. Hoci je nám osobne ľúto situácie pána Karpiša, vyhovieť jeho niektorým požiadavkám nie je možné.“
Veronika Cvinčeková
Ilustračná snímka
