Súčasne pripravili malú výstavu s názvom ... Na Vianoce. Prestreli pomyselne vianočný stôl, tak ako voľakedy býval v domácnostiach. Vybrali si 3 lokality Terchovú, Rajeckú dolinu a Kysuce. A tak nabrala výstava aj akýsi vzdelávací či spomienkový nádych. Vzdelávací pre maldšiu generáciu, ktorá Vianoce vníma možno už trochu viac konzumne a spomienkový pre tých skôr narodených, ktorí si pamätajú sviatky "po starom".
Na sviatočnej tabuli
Vianoce sú všeobecne na Slovensku vnímané ako cirkevné sviatky, ktorých predkresťanský pôvod leží v oslavách zimného slnovratu. Hlavným sviatkom je 25. december, kedy sa slávi narodenie Krista. Vianočnému obdobiu predchádzajú štyri pôstne nedele tzv. Advent, ktorý sa začína najbližšou nedeľou ku dňu Ondreja. Zvyčajne deň pred Vianocami sa zdobí vianočný stromček, ktorý je novodobou formou prastarého symbolu života a prosperity. Štedrovečerný stôl symbolizuje hojnosť.
Na štedrý deň sa v Rajeckej doline stále vzťahuje a dodržiava povera, že akú náladu človek má, takú bude mať po celý rok. Neodmysliteľnou súčasťou vianočných príprav je tu pečenie koláčov, oplátok a dodržiavanie pôstu. Na štedrovečernom stole nesmeli chýbať potraviny, ktoré sa rodinám urodili počas roka. Zvyčajne sa dávalo do misky na stred stola obilie, mak, cesnak, ovocie, strukoviny, med, chlieb a steblá slamy. Pod obrus sa zvykli dávať drobné mince, aby ich mali domáci dostatok i na budúci rok. Čestné miesto pri vianočnom stole zaujala v rodine vždy matka.
Kysucké gazdinky ešte pred svitaním kvasili na chlieb a koláče, aby ich stihli upiecť pred východom slnka. Vtedy vraj nemali bosorky moc. Keď cesto spracovali, poumývali korýtka a gazda s touto vodou išiel ponatierať ovocné stromy, aby dobre rodili. Dospelí členovia rodiny sa celý deň postili. Doobeda gazda išiel do hory na stromčeky. Musel doniesť až tri - jeden do izby, druhý na hnoj, tretí do maštale. Do maštale sa snažil doniesť stromček s dvoma vrchovcami, aby mali v budúcom roku prírastok dobytka v chlieve. Po modlitbe gazdiná každému urobila na čelo krížik medom, aby bol celý rok dobrý a zdravý ako med. Nohy štedrovečerného stola obviazali železnou reťazou, aby rodina celý rok držala pokope a počas večere kládli na reťaz nohy, aby ich mali celý rok zdravé. Ako prvé sa jedli oblátky s medom a zapíjali sa vínom. Ďalšími jedlami bývali varený hrach, polievka zo sušených sliviek a hrušiek, zatrepaná kapustnica, kapusta s cesnakom a zemiakmi a posledným chodom bola krupicová kaša - Ježiškova kašička.
Hoci pôst dodržiavajú v Terchovej všetci, odjakživa sa najsilnejšie postili dievky. Vo sne sa im potom zjavila hviezdička, z ktorej vyčítali, ako ďaleko sa vydajú. Kým sa všetci stretli pri bohatom stole, svoj diel dostali i domáce zvieratá a gazda halúzkou pokropil celý dom, aby ho v nasledujúcom roku obišlo zlo, a celej rodine požehnal. Po modlitbe ešte pred jedlom nasleduje "medíkovanie" - mamka urobí deťom a mužovi na čele krížik so želaním, aby bol po celý rok taký dobrý ako ten med. Krížik urobí i sebe, aby bola láskavá na svoje deti a nezabúdala na trpezlivosť. Typickým vianočným jedlom v Terchovej bola odjakživa "čierna polievka" - pokrm z fazule, sušených sliviek, lekváru a škorice. Nechýbali ani pirohy poliate soleným maslom, pučky s makom či opekance.
