V podnikateľskej praxi je totižto bežným javom skutočnosť, že živnostníci – podnikatelia fyzické osoby – pociťujú platenie odvodov do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne ako veľkú finančnú záťaž. Je pravdou, že pri príjmoch 500 eur za mesiac je suma minimálnych mesačných odvodov 202,26 eura (SP 142,20 eura a ZP 60,06 eura) veľmi vysoká, pričom predstavuje viac ako 40 %. To však ešte nemusí byť dostatočným dôvodom pre rozhodnutie založiť si spoločnosť s ručením obmedzeným, tzv. „eseročku“ (v texte aj s. r. o.).
Jednoosobové „eseročky“ sú módnou ikonou v podnikaní. Vykonávajú podnikateľskú činnosť s tým, že nemajú zamestnanú žiadnu osobu. Podľa nášho názoru takáto obdoba eseročky nie je správna. V prípade kontroly z inšpektorátu práce by konateľ spoločnosti pravdepodobne s veľkou ťažkosťou dokazoval, že prácu nikto nevykonáva a za predpokladu, že by padlo z inšpektorátu práce podozrenie z čiernej práce, len ťažko by sa hľadali argumenty na to, že čierna práca nebola vykonávaná. Na základe uvedeného upozorňujeme, že spoločnosť s ručením obmedzeným je právnická osoba a právnické osoby nedokážu fyzicky vykonávať činnosť. Vždy za ne konajú fyzické osoby. Tie sú vo vzťahu k s. r. o. buď v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pomere (napríklad výkon funkcie konateľa). Pozor, aj obdobné pomery patria podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP) do kategórie závislej činnosti, čo znamená, že sú rovnako odvodovateľné a zdaniteľné ako pracovný pomer.
Z toho vyplýva, že aj v jednoosobovej eseročke by mal byť po správnosti uzatvorený právny vzťah s osobou, ktorá vykonáva činnosť pre s. r. o., z ktorého je zrejmý druh výkonu práce a odmena za vykonanú prácu. V tom prípade, samozrejme, vznikne odvodové zaťaženie, ktoré je približne v sume odvodov, ktoré musí platiť živnostník. Preto v takejto podobe výhoda s. r. o. oproti živnosti zaniká. Ak sa napriek tomu fyzická osoba rozhodne pre s. r. o., odporúčame aspoň minimálny pracovný úväzok. Ďalším kritériom pre rozhodovanie by mohlo byť porovnanie sadzieb dane a konečnej daňovej povinnosti.
Pre fyzické osoby platí sadzba dane 19 % (po prekročení príjmu za rok 35 022,31 eura, všetko nad túto sumu sa zdaňuje 25 % sadzbou dane), pričom pre fyzické osoby platí možnosť zníženia základu dane o sumu tzv. odpočítateľnej položky, ktorá predstavuje formu daňovej úľavy. Je možné využiť aj ďalšie formy daňových úľav – odpočet na manžela/ manželku alebo daňový bonus. Daňové úľavy v s. r. o. nie je možné uplatňovať v takejto podobe a sadzba dane pre právnické osoby je 22 %. Navyše pre právnické osoby je zavedená aj tzv. minimálna daň v podobe daňovej licencie, ktorá sa platí v minimálnej sume 480 eur (táto suma platí pre neplatiteľa DPH s obratom do 500-tisíc eur ročne). Povinnosť platenia daňovej licencie vzniká aj v prípade, že spoločnosť dosiahla stratu.
Za posledné dôležité rozhodovacie kritérium považujeme fakt, že v s. r. o. neexistuje pojem osobná spotreba. Čo to znamená? Živnostníci v rámci svojho podnikania disponujú so svojimi peňažnými prostriedkami, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti dosiahli v podobe príjmu. Bežne nakladajú s hotovosťou podľa vlastnej potreby. Pri prechode na s. r. o. sa mylne domnievajú, že aj v tomto prípade si môžu s prijatými peniazmi robiť, čo chcú. Realita je však iná.
S. r. o. je právnická osoba. Vyfakturované dodávky pripísané na účet právnickej osoby nie sú vo vlastníctve fyzickej osoby! Pozor, vystupujú tu dve osoby – právnická a fyzická. Fyzická osoba môže od právnickej osoby dostať peniaze za predpokladu plnenia podmienok založených na nejakom existujúcom právnom vzťahu medzi týmito dvomi osobami, čo je napríklad pracovná zmluva alebo vyplatenie podielov na zisku. Ak si teda fyzická osoba vyberá bezdôvodne peniaze zo svojej s. r. o., v skutočnosti neoprávnene nakladá s financiami, ktoré jej nepatria. Vyžaduje sa právny vzťah v podobe zmluvy o pôžičke, ktorý v prípade s. r. o. a spoločníka navyše vytvára aj inštitút závislých osôb.
To má za následok nutnosť úročenia pôžičky. Okrem nepeňažného vysporiadania úroku vzniká aj povinnosť spracovania transferovej dokumentácie, ktorá je od 1. 1. 2015 značnou „komplikáciou“ v našej podnikateľskej praxi. Jej nutnosť vyplýva z § 17, odseku 5 ZDP a je povinnou pre všetky navzájom prepojené (závislé) osoby, ktoré vykonávajú medzi sebou obchodné transakcie. Podstatou transferovej dokumentácie je zdôvodnenie použitej ceny medzi závislými osobami, aby bol v zdaniteľných príjmoch a výdavkoch zachovaný princíp nezávislej ceny.
Na záver ešte uvedieme, že s. r. o. má povinnosť vedenia podvojného účtovníctva, čo znamená vyššie finančné nároky na účtovníka v porovnaní s jednoduchým účtovníctvom alebo inou zjednodušenou formou, ktorú môže fyzická osoba využiť pri podávaní daňového priznania.
