Mária Ďuranová je autorka píšuca o vzťahoch, ktoré kopírujú dnešnú dobu. Kvôli tomu ju milujú čitateľky nielen u nás na Slovensku, ale aj v Česku. Iba nedávno jej vyšla kniha Rebrík do kurína. Ideálna príležitosť porozprávať sa so žilinskou rodáčkou.
Prečo práve rebrík do kurína? Je to slovná hračka alebo sa dej románu odohráva na dedine?
Nie, dej mojej najnovšej knihy sa neodohráva na dedine, je skôr z mestského prostredia. Niekde som počula prirovnanie, že život je ako rebrík do kurína – krátky a občas dosť špinavý (úsmev). A keďže dej mojej trinástej knihy je prepletený aj podrazmi a hlavné postavy sa nesprávajú vždy práve férovo k svojmu okoliu, zdalo sa mi toto prirovnanie pre knihu výstižné, a preto som časť z neho použila ako názov. Zistila som, že som urobila dobre, lebo podľa reakcií je názov knihy dobre zapamätateľný a vzbudzuje záujem a zvedavosť.
Rebrík do kurína je vaša trinásta kniha v poradí. Ako vnímate číslo 13 vy? Ste poverčivá?
Poverčivá som nikdy nebola, ale zvyknem byť viac ostražitá, ak šoférujem a cez cestu mi prebehne čierna mačka (úsmev). Ale k číslu 13 nemám žiadny špeciálny vzťah. Ani ho neobľubujem, ani z neho nemám strach. Čo sa týka mojej trinástej knihy, teším sa z pozitívnych ohlasov a verím, že nebude posledná a vznikne aj štrnástka.
Predstavte čitateľom vašu najnovšiu knihu.
Môžem prezradiť, že je o vzťahoch, ktoré kopírujú dnešnú dobu. Aj o vekovo nevyrovnaných a často vznikajúcich skôr zo zištných dôvodov ako z čistej lásky, ale aj o tých, ktoré pretrvávajú celé desaťročia. Napriek tomu, že budia dojem pevného a ustáleného zväzku, nečakane krachujú. Kniha je zo ženského sveta a hlavnými postavami sú prevažne ženy... Mladé a krásne, staršie a skúsené, každá z nich vidí život svojimi očami a podľa toho sa aj správajú v rôznych životných situáciách. Neraz im ani nenapadne, ako veľmi svojím výberom partnera ovplyvnia život a budúcnosť iných žien... Ale viac už v knihe.
Vaše knihy sa často prekladajú do českého jazyka. Bude aj táto kniha dostupná pre českých čitateľov?
Je to moja štvrtá kniha, ktorá vyjde aj v českej verzii. Už dávnejšie bola do češtiny preložená moja kniha Medzi štyrmi ste(h) nami, a odkedy som pod Nakladateľstvom Brána v Prahe, každý môj titul vychádza najskôr v slovenskom a následne v českom jazyku. Príjemne ma prekvapilo, keď som zistila, že české čitateľky majú slovenské autorky vo veľkej obľube, často mi píšu a zisťujú si aj mená ďalších slovenských spisovateliek.
Hrdinke v knihe sa život obráti hore nohami. Stalo sa toto niekedy aj vám?
Stalo. V mojom živote bolo už viackrát obdobie, keď sa mi všetko obrátilo hore nohami. A nie raz to bolo aj mojím vlastným pričinením. Asi nejeden človek si prechádza tým, že časom, ako dozrieva (lebo byť dospelý neznamená byť zároveň aj dozretý), zistí, že žije celkom ináč, ako by si prial a že sa aj obklopuje ľuďmi, ktorých k životu vôbec nepotrebuje. Začne túžiť po zmene. Niektorí odvahu na zmenu v sebe nenájdu nikdy, ale niekomu sa to podarí. Mne sa to podarilo. Takmer zo dňa na deň došlo v mojom živote k zásadným zmenám, ktoré mi ovplyvnili budúcnosť. Myslím, že som dosť akčná a veľa premýšľam nad tým, ako žijem. Asi aj preto, že som nemala príliš šťastné detstvo a nepochádzam z usporiadanej rodiny. O to viac mi záležalo a záleží na tom, aby som svoj život nepremrhala a nebola pre mojich blízkych len nejakým bremenom, ale prínosom a človekom, s ktorým radi trávia čas a majú ho úprimne radi. Musí to však platiť aj naopak. Život si príliš vážim, aby som si ho nechala len tak pretiecť pomedzi prsty, snažím sa ho – v rámci svojich možností – prežiť čo najkrajšie. Možno práve preto, že viem, že život je ako rebrík do kurína... Veľmi krátky a v dnešných časoch aj dosť špinavý.
Veríte, že každý z nás má niekde svoj osud vopred napísaný?
Sú chvíle, keď mám sklon tomu uveriť, ale väčšinou sa z toho otrasiem a uvedomím si, že ak by to aj bola pravda, človek samotný svojimi každodennými činmi môže svoju budúcnosť neustále usmerňovať. Nie nadarmo sa vraví, že každým dňom si staviame svoju budúcnosť. Teda pokiaľ sa človek nedostane do nejakej nečakanej situácie, keď je celkom bezmocný... Problém so zdravím alebo s totálnym nedostatkom financií môže mnohých z nás doslova ochromiť. Preto je dobré mať pri sebe človeka, o ktorého sa môžete v takýchto situáciách oprieť a nenechá vás v tom samého. Samozrejme, treba zabojovať a veriť, že sa všetko zmení k lepšiemu. Prajem preto všetkým čitateľom Žilinského večerníka, aby sa im darilo, aby boli silní, zdraví a aby sa aj v tých najťažších životných situáciách vedeli správne rozhodnúť a tešili sa zo života.
