LIETALI POČAS SNP
Takýto osud postihol aj tri dopravné lietadlá typu Lisunov Li-2. V Žiline, v Novej Dubnici a v motoreste Kamenný mlyn pri Plaveckom Štvrtku bola v nich otvorená cukráreň. Tento typ lietadiel mal základ v dvojmotorovom vrtuľovom lietadle Douglas DC-3 vyvinutom a vyrábanom v USA. V roku 1937 sa začali licenčne vyrábať i v Sovietskom zväze ako dopravné lietadlo PS-84. Od roku 1942 sa zmenilo ich označenie na Li-2 podľa konštruktéra B. P. Lisunova. Po prvýkrát leteli tieto lietadlá nad naším územím počas SNP pri nočných vojenských transportoch na povstalecké letisko Tri duby. Po vojne ich používala československá armáda do roku 1966 a aerolínie do roku 1962.
CUKRÁREŇ V PARKU
V roku 1966 požiadali Reštaurácie Žilina o súhlas odbor výstavby Mestského národného výboru v Žiline, aby mohli umiestniť vyradené osobné lietadlo Li-2 ako cukráreň v Sedláčkovom sade – dnes Sad SNP. Ako miesto navrhli priestor pri hudobnom altánku, ktorý mal byť upravený na záhradnú reštauráciu. V lietadle s dvadsaťdva sedadlami počítali s predajom rôznych cukrárskych výrobkov, zmrzliny a kávy. Odbor výstavby túto lokalitu odmietol a navrhol umiestnenie lietadla v Gorkého sade – dnes Sad na Studničkách alebo v Sade mieru – dnes Park Ľudovíta Štúra, prípadne na sídlisku Hliny III pri Nešporovej ulici. To však nevyhovovalo Reštauráciám. Po dlhých rokovaniach získali v máji 1967 Reštaurácie Žilina povolenie na dočasné umiestnenie lietadla na trávnatej ploche parčíka pri Dome odborov, čo sa neuskutočnilo pre protesty architektov mesta.
PRÍSTUP AŽ K PILOTNEJ KABÍNE
Nakoniec sa anabáza hľadania vhodného miesta skončila tak, že lietadlo umiestnili na betónovú plochu neďaleko Domu odborov. Lisunov Li-2 s výrobným číslom 23442106 slúžilo v armáde ako dopravné lietadlo od roku 1952 do roku 1966. Potom bolo vyradené z činnosti a získali ho Reštaurácie Žilina. Lietadlo malo rozpätie krídiel 28,80 m, dĺžku trupu 19,70 m, výšku v horizonte 17,10 m a rozchod kolies 5,65 m. Priletelo z letiska Praha-Kbely na staré žilinské letisko Brezový majer 12. apríla 1967, let trval 1,15 hodiny. Už malo strieborný náter, nápis Žilina a mestský znak na krídle. Kreslá v interiéri boli rovnaké, aké sa používali vtedy v dopravných lietadlách. V Žiline na letisku upravili elektroinštaláciu na striedavý prúd 220 V, pripravili pripojenie na vodovod a kanalizáciu, zabudovali elektrické ohrievače a ku každému stolíku umiestnili malý plastový ventilátor. Úpravu vnútorného priestoru urobili tak, aby návštevníci mali prístup až k pilotnej kabíne. V máji 1967 ho previezli z letiska pred Dom odborov. Tam už boli pripravené betónové pätky pod kolesá, schodisko a napojenie na vodovodné potrubie, kanalizáciu a elektrický prúd. Cukráreň tu otvorili 29. júna 1967 s názvom Cukráreň Lietadlo OK Žilina a bola zaradená do II. cenovej skupiny. Predajným sortimentom boli cukrárske výrobky, zmrzlina, zmrazené krémy, teplé a nealkoholické nápoje.
PRESŤAHOVALI HO DO PARKU
Uvažovalo sa, že to bude len na pár mesiacov a potom lietadlo premiestnia za Hlinami IV. Na mieste maltárne Pozemných stavieb – priestor dnešného bilingválneho gymnázia – sa mal vybudovať nový park s ihriskom a v lietadle mala byť detská cukráreň. Táto myšlienka sa neuskutočnila a lietadlo zostalo pred Domom odborov dva roky. Napriek tomu, že v roku 1968 dosiahol obrat cukrárne 130 000 Kčs, dal v júni 1969 odbor výstavby Mestského národného výboru v Žiline súhlas na trvalé umiestnenie lietadla v Sade mieru na Bôriku vedľa detského ihriska. Tam ho po demontovaní krídiel 20. júna 1969 previezli. Hlavným dôvodom pre urýchlené premiestnenie lietadla bola príprava výstavy stavebnej mechanizácie pod názvom Prvé medzinárodné sympózium a výstava malej mechanizácie v stavebníctve, skrátene I. SYMPOMECH. Táto akcia sa mala uskutočniť nielen v Dome odborov, ale aj na priestranstve pred ním. V týždenníku Cieľ zo dňa 26. júna 1969 sa o tom píše: Je našou povinnosťou vytvoriť pre toto podujatie tie najlepšie podmienky. O tom, že dobrá vôľa tu je, svedčí aj taká maličkosť, ako odsťahovanie lietadla-cukrárne z námestia pred Domom odborov. A lietadlo naozaj presťahovali na Bôrik, o čom písali noviny Cieľ 10. júla 1969. V Sade mieru bolo lietadlo tiež postavené na betónových pätkách a pripojené na inžinierske siete – voda, kanalizácia, elektrina. Úpravu okolitého priestranstva vykonali Technické služby mesta Žilina. V pôvodných benzínových nádržiach v krídle malo uskladnenú naftu, odkiaľ sa prečerpávala v malých množstvách k vyhrievaciemu agregátu vnútorných priestorov.
POČAS ZIMY ZATVORENÁ
V zimných mesiacoch bola cukráreň zatvorená. Lietadlo umiestnili v strede parku za detským ihriskom bližšie k mestu. Otočené bolo prednou časťou k reštaurácii Kamélia, pod ktorú ako prevádzka s názvom Lietadlo prináležala. Žiaľ, toto umiestnenie nevyhovovalo väčšine Žilinčanov a tržby boli veľmi slabé. V roku 1970 predali zmrzlinu a iný sortiment len za 3 182 Kčs, v ďalšom roku za 5 516 Kčs. V roku 1972 reštauráciu Kamélia opravovali a ako uvádza týždenník Cieľ z 21. júna 1973 počas jej prestavby lietadlo plnilo funkciu závodu verejného stravovania až do októbra 1972. Po otvorení prestavanej Kamélie nechali Reštaurácie z lietadla odmontovať zariadenia, ktoré bolo možné ešte použiť a dohodli s podnikom Kovošrot Žilina a pracovníkmi letiska rozpálenie a odvoz lietadla. Pre tieto práce bolo podmienkou vytrhať čalúnenie. Dňa 7. decembra 1972 – v deň, keď malo byť lietadlo demontované a odvezené – prišli zástupcovia Duklianskeho múzea, ktorí požadovali v zmysle pokynov Československého vojenského historického ústavu v Bratislave predaj lietadla do Prírodného vojenského múzea na Duklu. Vzhľadom na jeho stav ho dostali bezplatne. V poslednej chvíli boli demolačné práce zastavené. Čakalo sa na vhodné počasie, aby ho špecializované vojenské jednotky presunuli na Duklu. V júni 1973 pripravené lietadlo ešte stále čakalo na odvoz a postupne chátralo vplyvom počasia a vandalov, ktorí ho krok za krokom, čím ďalej tým viac rozoberali, ba vznikol tu aj požiar. V lete 1973 lietadlo skutočne previezli do obce Vyšný Komárnik, kde sa stalo súčasťou expozície Prírodného vojenského múzea, ktoré je zložkou Múzejného oddelenia Svidník, Vojenského historického múzea v Piešťanoch. Je vystavené pri hlavnej ceste neďaleko Pamätníka Československého armádneho zboru postaveného na Dukle v roku 1949. Aj po päťdesiatich rokoch, ako lietadlo zo Žiliny odviezli, spomínajú mnohí na túto ojedinelú atrakciu v meste.
Počas druhej svetovej vojny lietali Lisunovy aj nad Česko-Slovenskom
Lisunov Li-2, pôvodne označované ako PS-84, bolo sovietskou verziou amerického civilného dopravného lietadla Douglas DC-3, vyrábaného v licencii z roku 1937. Stroj bol upravený pre sovietske podmienky, bol do neho inštalovaný sovietsky motor Švecov M-62 a niektoré lietadlá boli aj vyzbrojené. Vstupné dvere pre cestujúcich sa presunuli na druhú (pravú) stranu trupu a dvere nákladového priestoru boli posunuté takmer až nad krídlo. V takto uvoľnenom priestore zadnej časti trupu boli vo vojenskej verzii po oboch stranách trupu inštalované guľomety. Novinkou tiež bola aj strelecká veža v hornej časti trupu. Na začiatku 50. rokov zakúpili lietadlá Li-2 aj Československé aerolínie, u ktorých lietali po boku originálnych C-47, ale ich obľuby najmä medzi mechanikmi kvôli nižšej spoľahlivosti motorov nedosiahli. Slúžili tiež v česko-slovenskom vojenskom letectve a u Bezpečnostnej letky, ktorej nástupcom sa stal Letecký oddiel Ministerstva vnútra.
Autori: Peter Štanský, Jozef Feiler, Alexandra Janigová
