Áno, majitelia zberných surovín na území mesta si to myslia. Podľa nich je len otázkou času, kedy menšie kovošroty postupne zaniknú.
Konkrétne druhy, pri ktorých sa uplatňuje tzv. sprísnený režim výkupu, sú špecifikované v § 16, ods. 6 a 7 nového zákona.
ŽILINA. Nový zákon o odpadoch, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2016, bude vraj pre mnohé zberne, ktoré sa živia najmä výkupom kovového odpadu, likvidačný. Po novom už totiž nemôžu peniaze za vybrané druhy kovových odpadov vyplácať ľuďom priamo na ruku, ale musia ich previesť cez účet alebo vyplatiť formou poštovej poukážky a k tomu ešte zraziť 19‑percentnú daň. Aj keď je zákon v platnosti len prvý mesiac, niektoré zberne vraj už teraz pociťujú jeho negatívny dopad. „My sa v tomto čase zameriavame najmä na likvidáciu výrobných liniek a strojných zariadení. Čo sa týka výkupu šrotu, klesli sme za prvý mesiac zo 100 percent asi na tridsať. Ľuďom neprekáža ani tak to, že im peniaze musíme previesť na účet, ale najmä to, že im z toho ešte aj zrazíme daň. Do 31. januára minulého roka dostávali čisté peniaze,“ hovorí Václav Kapec, majiteľ zberných surovín na Kamennej v Žiline.
Budú musieť prepúšťať
Síce ministerstvo životného prostredia obhajuje zákon tým, že sa takto chceme priblížiť k normám EÚ a v neposlednom rade obmedziť trestnú činnosť súvisiacu s výkupom kovošrotu, podľa „štoráta“ Václava Kapca to bude mať skôr opačný efekt. Napríklad takto o svoju „živnosť“ prídu sociálne slabšie skupiny ľudí, pre ktorých bol predaj kovového odpadu často hlavným príjmom. „Verte, že napríklad ľudia bez domova to nemajú ľahké, a keď príde bezdomovec ku kontajneru po piatej hodine ráno, už tam nenájde žiadny kovový odpad. Aj tu funguje konkurencia. Do minulého roka aspoň dostali peniaze priamo na ruku. Teraz už viac neprídu, keďže účty v bankách nemajú a poštové poukážky sú pre nich nevýhodné,“ hovorí majiteľ kovošrotu.
Nový zákon má podľa neho veľa dier a môže sa rôzne interpretovať. Navyše štát na ňom viac prerobí, ako získa. Mnohí ľudia totiž prídu o prácu a štát im bude musieť vyplácať sociálne dávky. Hoci nerád, ale tiež priznáva, že časom bude musieť prepustiť možno polovicu zamestnancov. „Dotkne sa to najmä ľudí, ktorí boli pri výkupe. Bude nám to ľúto, ale ekonomika nás časom dobehne,“ konštatuje.
Budeme zahádzaní šrotom?
Nakoľko zákon ovplyvní prevádzku zberní v regióne aj na celom Slovensku, sa vraj ukáže v priebehu niekoľkých mesiacov. V Česku zaviedli rovnaký zákon vlani a do roka tam zanikli desiatky výkupní. „V súčasnosti nie je možné jednoznačne odpovedať, nakoľko nám poklesol počet klientov, nakoľko pri výkupe kovových odpadov patria a aj v minulosti patrili mesiace január a február k najslabším. Či došlo k poklesu z dôvodu platnosti novej legislatívy, budeme vedieť vyhodnotiť až po ukončení 3. a 4. mesiaca 2016,“ reagoval na našu otázku Peter Turza, výkonný riaditeľ ďalších zberných surovín na území mesta.
Tiež sa domnieva, že riešenie odpadového hospodárstva v oblasti výkupu a zberu odpadov je v novom zákone nesystémové. „Myslím si, že cieľom pri zbere odpadov by malo byť to, aby odpady a ich jednotlivé vyseparované zložky vykazovali vysoké percento kvality a minimálne množstvo znečisťujúcich látok za predpokladu minimalizácie nákladov na dosiahnutie uvedeného cieľa. Obávam sa však, že celý systém nastavený v novom zákone o odpadoch smeruje presne opačným smerom. V prípade výkupu kovového odpadu a odpadu z farebných kovov sme znevýhodnení oproti okolitým štátom, čo môže spôsobiť rozvoj čierneho trhu s kovovými odpadmi,“ hovorí.
To sa vraj už deje, pri hraniciach údajne odkupujú od Slovákov šrot Poliaci, ktorí, keďže sa riadia vlastnými zákonmi, nezrážajú daň. Je pravdepodobné, že sa takto zaťaží aj životné prostredie, keďže kovový odpad zvykli zbierať sociálne slabšie skupiny. „Je možné, že to u nás bude ako za komunizmu, šrot bude všade, lebo už ľudí nebude viac zaujímať,“ dodáva Václav Kapec z Kamennej.
Michala Stehlíková
Snímky autorka
