Narodil sa 27. 11. 1930 v Bytčici. V rokoch 1950 – 1955 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení krajinárskeho maliarstva u profesorov Jána Mudrocha, Bedricha Höffstadtera a Dezidera Millyho. Vo voľnej tvorbe sa venoval najmä maľbe krajiny – námety čerpal zo severného Slovenska – Orava, Kysuce, Horné Považie – predovšetkým z Terchovej, Zázrivej a ich okolia.
Jeho obrazy charakterizuje dominujúca línia kresby, výrazná čierna linka, expresívna farebnosť a celkovo snaha o vystihnutie archetypov vidieckeho prostredia a symbiózy dedinského človeka s prírodou. Osobité sú - i napriek zdaniu dobovej poplatnosti, diela, ktoré zachytávajú industrializáciu a výstavbu na severe Slovenska – prerod prírodnej krajiny na priemyselnú a urbánnu, a sú tak cenným dokumentom zmeny tohto prostredia v 50. a 60. rokoch 20. storočia.
Zdeno Horecký bol zároveň autorom viac než deväťdesiatich výtvarných diel vo verejnom priestore a v architektúre (mozaiky, smalty, reliéfy a voľné objekty). Z dodnes zachovaných v Žiline je treba pripomenúť najmä mozaiku na Jazykovej škole v Žiline na Veľkej okružnej, reliéf z plochého skla v budove Váhostavu a pamätníci si určite spomenú na maľbu na plechových kazetách v zasadačke riaditeľstva Drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu v Žiline či fontánu pred Považskými chemickými závodmi, ktoré sa dodnes bohužiaľ nezachovali.
Zdeno Horecký bol spoluzakladateľom Skupiny Mikuláša Galandu, ktorej autori mali prvú spoločnú výstavu v budove Štátnych lesov v Žiline v roku 1957. Taktiež bol výrazným činovníkom kultúrneho diania – významne prispel k založeniu Ľudovej školy umenia v Žiline, kde dlhoročne pedagogicky pôsobil, a tak vplýval na formovanie výtvarného prejavu množstva dôležitých výtvarných umelcov zo Žiliny a okolia v ich mladom veku. Svoju tvorbu prezentoval na viacerých samostatných i kolektívnych výstavách v Žiline i v zahraničí.
Príbuzným a pozostalým prajeme úprimnú sústrasť.
Snímka: Zdeno Horecký, Chalupy v Zázrivej, 1959, lepenka, tempera, zbierka PGU v Žiline
