Je tomu už 50 rokov, kedy sa v žilinských telocvičniach začali čoraz častejšie používať výrazy ako džudo, kimono, tatami či iné exoticky znejúce slová viažuce sa k novému úpolovému športu. Zásluhu na tom mal predovšetkým mladý asistent telesnej výchovy na vtedajšej Vysokej škole dopravnej, Alexander Dvonč.
Jeden z prvých držiteľov Zlatej šerpy
V šesťdesiatych rokoch inicioval vytvorenie oddielu džuda v rámci Slávie VŠD. Stal sa jeho predsedom a hlavným trénerom. Prejavil sa ako výrazná funkcionárska osobnosť s vynikajúcimi organizačnými schopnosťami, a tak čoskoro úspešne pracoval v slovenských aj federálnych orgánoch tohto športu. Aktívne sa podieľal na organizácii celoslovenských majstrovských a dlhodobých súťaží a ako akademik najmä na akademických majstrovstvá Slovenska a Československa.
Jeho prínos slovenské džudo ocenilo aj tým, že bol jedným z prvých športovcov, ktorí obdržali za svoju celoživotnú prácu Zlatú šerpu – najvyššie ocenenie Slovenského zväzu džuda.
Slávia pod ním prerazila
Dvonč dával pri dosahovaní športových úspechov dôraz na tímové súťaže. Džudisti Slávie od roku 1964 úspešne pôsobili v krajských a celoslovenských súťažiach družstiev. V roku 1970 sa im podarilo zaznamenať výrazný úspech, keď postúpili do 1. federálnej československej ligy, ako historický prvé civilné družstvo zo Slovenska. V roku 1978 dokázalo družstvo Slávie obsadiť v československej lige 5. miesto, čo pri kvalitatívnej prevahe českého džuda bolo považované za mimoriadny výsledok.
Hoci sa v nasledovných rokoch do trénerskej práce v oddiely zapojili viacerí jeho bývalí zverenci, Dvonč zostal aj nasledovné dekády vedúcou osobnosťou žilinského džuda. Svojimi organizačnými schopnosťami dokázal vytvoriť výborné podmienky pre prácu nielen mužskej zložky ale aj rozvíjajúcich sa mládežníckych kategórií. Jeho zásluhou patrí Žilina dodnes k baštám slovenského džuda a žilinské oddiely majú dovedna takmer 300 aktívnych členov.
Popularizoval džudo
Za 40 rokov svojej aktívnej práce vychoval Alexander Dvonč nielen desiatky majstrov Československa a Slovenska, ale aj celý rad trénerov a funkcionárov, ktorí sú dodnes športovo činní. Osobitnou kapitolou sú stovky študentov, ktorým dokázal v rámci vysokoškolskej telesnej výchovy svojsky a jedinečne priblížiť nielen športové majstrovstvo, ale aj etické princípy džuda, na čo veľmi radi aj po dlhých rokoch spomínajú.
Jeho športoví súputníci na neho budú spomínať ako na človeka, ktorý ich viedol nielen k fyzickému, ale aj intelektuálnemu rozvoju, džudistu srdcom veľkého, ktorý si vážil ľudí a hľadal spôsoby ako ich spájať, tak aby spoločne dosahovali svoje športové, ale aj osobné ciele.
Budete nám chýbať pán Dvonč, ale to, čo ste nás naučili, nikdy nezabudneme.
Posledná rozlúčka so zosnulým sa uskutoční v piatok 19. júla napoludnie na Starom cintoríne v Žiline.
