Kedy sa vo vás objavila túžba maľovať?
Nepamätám si presne na obdobie, kedy som sa začal kreatívne vyjadrovať. Mamka tvrdí, že odvtedy, ako som vedel udržať v ruke ceruzu. Moja snaha sa prehĺbila na základnej umeleckej škole pod vedením Viktora Mikuša a potom ako samouk som nadobudol skúsenosti už len prácou a chcením sa vyvíjať a skúšať všetky techniky. Aj keď som vyštudoval odbor zubný technik, po 2 rokoch som zistil, že nie som predurčený na toto remeslo a nič iné ma nenapĺňa, iba výtvarná alebo umelecká činnosť.
Pamätáte si ešte svoj prvý obraz?
Ak myslíme prvý olej, tak som mal zhruba 7 rokov. Boli to kvety. Už ho nemám.
Každý maliar prechádza v živote určitými obdobiami, kedy maľuje viac akvarelom, pastelom a pod. a tiež napr. krajinky, portréty alebo abstrakciu. Ako je to u vás?
Moja práca mi umožňuje mať voľnosť v tvorbe a nebyť odkázaný na objednávky. Keď ale zákazník má kvalitné fotografie alebo mi dá voľnú ruku, nemám dôvod ich neprijať. Každý motív alebo prejav sa v mojej tvorbe sám vypýta na povrch, takže to striedam. Maľujem práve to, načo mám chuť a nemávam obdobia, kedy sa prejavujem výlučne jednou technikou. Mám ale v poslednej dobe silné nutkanie objavovať viac akvarel a nechávať sa prekvapovať jeho nevyspytateľnou rozpíjajúcou vlastnosťou, ktorá vytvára niekedy ne(chcené) efekty. V akvareli vidím typický potenciál spontánnosti a jednoduchosti. Priznávam, som zatiaľ v područí detailov a silnej kolority a mojou snahou je minimalizovať ťahy štetcom a farebné spektrum.
Čo môžeme vidieť na výstave v Krajskej knižnici v Žiline?
Je to prierez tvorby za posledných 8 rokov. Oleje a akvarely. Obraz „Hemera“ zachytáva antickú bohyňu svetla, v mojom poňatí je dar ženy zase oslavou materstva. Kuriozitou je, že hneď po dokončení tohto diela sme sa s manželkou dozvedeli, že čakáme prírastok. Akvarel Vôňa domova zachytáva prastarý slovenský zvyk vítania hostí chlebom a soľou. Je tu možnosť si zadovážiť aj jej reprodukciu. Druhý akvarel „Pri vode to žije“ je zase o šantení prírodných bytostí vo vodnom živle. Zvyšok diel sa snúbi v prírode a jej premenách.
Inšpiráciu nachádzate v prírode. Čo vás na nej fascinuje najviac?
Rád sa prevažne prejavujem v krajine a snažím sa v nej zachytiť atmosféru momentu, prítomného okamihu, symbolov a fragmentov prírody, ktoré sa nám v reálnom svete zdajú samozrejmé a nepovšimnuté, ale len čo sú zachytené na plátne, dostávajú práve tieto každodenné tvary iný rozmer. V prírode je nevyčerpateľný zdroj inšpirácie, je v nej zakódovaný náš pôvod, naša spolupatričnosť a nikdy nás neprestane fascinovať. Škoda len, že tým ľuďom, ktorí rozhodujú o jej osude, ju obdivujú iba po hranice ich pozemku. Figurálna tvorba mi je tiež blízka a záleží od motívu, v akom štýle obraz namaľujem.
Kedy maľujete a ako dlho pracujete na jednom obraze?
Maľujem kedykoľvek je to možné a čas na dokončenie diela je rôzny. Niektoré mám hotové o pár hodín, niektoré dozrievajú a nie je ešte ich správny čas, aby už vyšli na svetlo. Takže aj niekoľko rokov.
Máte obraz, ktorý by ste za žiadnu cenu nepredali?
Áno. Je ťažký na prenos, lebo je to na dreve väčšom ako ja. Je to obraz, ktorý nemám dokončený už roky a maľujem ho pre seba. Možno preto, že zachytáva mňa na ceste...
Je niečo, čo by ste chceli zachytiť na svojom obraze, ale zatiaľ sa vám to ešte nepodarilo?
Pracujem na tom, aby som mal viac času na maľovanie v plenéri pod holým nebom, tak ako kedysi maľovali maliari, keď neexistovala fotografia. Meniace sa počasie, svetlo a tiene umelca nútia pracovať rýchlo a mnohokrát je nútený sa vracať na miesto v tom istom čase, čo je náročné na dokončenie. Je to ale obohacujúce, človek nie je zavretý v miestnosti a prežiarený z monitorov počítačov. Taktiež aj figurálne pózy v teréne sú pre mňa výzvy. Niekedy ale dokončenie zachráni jedine fotografia. Mám viacero práve takto nedokončených obrazov.
Vo vašej tvorbe prevládajú prevažne stromy – koruny stromov, pahýle, stromy aj s koreňmi... Je to nejaký symbol?
O stromoch sa človek nemusí rozpisovať, prečo majú na nás pozitívny vplyv. Bez nich by sme tu neboli. Symbolizujú pre mňa divokosť, dokonalosť, pôvodnú krásu.
Veľa obrazov tiež v sebe nesie prvky fantasy. Čo vás k nim inšpiruje? Čítate i knihy s touto tematikou?
Nečítam fantasy, i keď nepopieram, niektoré obrazy majú podobnú črtu. Je to skôr snaha mytologického vyjadrenia pôvodného duchovna a viery v prírodné bytosti a v nemenné prírodné zákony. Možno krédo, ktorým sa prezentujem, napovie všetko: „Obraz by mal byť oknom, kde s úľavou spočinie oko pozorovateľa.“ Ja sa snažím to okno pootvoriť.
