Žilinský Večerník

Prešlo už pätnásť ro­kov, odkedy nám dni svojím spevom sprí­jemňuje speváčka Zuzana Smatanová. Za se­bou má šesť štúdiových albu­mov, pričom na ten ostatný, ktorý vyšiel iba minulý pia­tok (1. júna), si museli fanú­šikovia poriadne dlho počkať. Ako sa volá, aké sú na ňom piesne i o tom, ako speváčke ubehlo pätnásť rokov na hu­dobnom poli, nám povedala v spoločnom rozhovore.

Zuzka, na scéne už pôsobí­te pätnásť rokov. Čo na to hovoríte? Aké to bolo pre vás obdobie?
Viac ako skvelé. Pätnásť ro­kov ubehlo ako voda, mám pocit, že len nedávno som prišla vlakom do Bratisla­vy s gitarou na pleci a zača­la nahrávať svoj prvý album. V myšlienkach sa často vra­ciam k toľkým úžasným a zá­sadným momentom v mojej kariére, až sa mi zdá, že som žila a žijem tri životy.

Chceli by ste nejaký rok vrátiť späť?
Aspoň na chvíľu by som sa vrátila na úplný začiatok, kedy som ako plachá srnka netušila, čo všetko ma v tom hudobnom svete a v šoubiznise čaká. Prvýkrát som bola v profesionálnom štúdiu, začala robiť prvé rozhovo­ry, cestovala pravidelne vla­kom do Bratislavy, hľadala si podnájom, chodila MHD, necítila som žiaden tlak a všetko som to vnímala ako nejaký zázrak.

Vydali ste nový singel s ná­zvom Jediný a jediná. Po­vedzte nám, kto je pre vás jediný a kto jediná?
Jediný pre mňa navždy zo­stáva môj domov. Súľovská kotlina, kde vždy nájdem súkromie a útočisko, ktoré na balans v živote tak veľ­mi potrebujem. Ak mi chý­ba mesto, odcestujem do Bratislavy a keď sa mi za­cnie po prírode a oddychu, vraciam sa práve tam. Jedi­ná je, samozrejme, mama. Môj najbližší človek, moja spriaznená duša, moja kamarátka a obrovská podpora.

Pieseň je pomalá, snová, baladická... V poslednom čase sú vaše single celko­vo v tomto rytme. Čím si myslíte, že to je?
Rytmus v pesničkách vô­bec neriešim. Pre mňa je najpodstatnejšia emócia z textu a melódie a tá pre­vyšuje tempo, produkciu aj aranže. Som človek, kto­rý má svoj vlastný život­ný rytmus, mám emotívnu dušu, veľmi citlivo vnímam veci, ktoré sa dejú okolo, a to býva hlavným spúšťa­čom k napísaniu pesničiek. Mám pokojnejší tlkot srdca a s tým asi súvisí to, že pí­šem skôr pomalšie skladby ako rýchle a dynamické.

K piesni ste natočili vi­deoklip. Vraj sa natáčal v Slovenskom rozhlase. Prečo práve tam? Kto pri­šiel s týmto nápadom?
S nápadom som priš­la ja, pretože som hľada­la vhodný priestor, kto­rý by bol útulný a zároveň koncertný s klavírom. Štúdio 5 v Slovenskom roz­hlase je magické a má tiež pre mňa istú symboliku, pretože práve pred pätnás­timi rokmi som tam mala svoje prvé verejné vystú­penie na autorskej súťaži Coca-Cola Popstar a postú­pila som do finále.

Pätnásť rokov je pekné vý­ročie, čo pripravujete pre svojich fanúšikov?
Štyri roky som potajme pra­covala na novom dvojalbu­me Echo, ktorý vyšiel 1. júna 2018. Je na ňom 21 pies­ní spolu s Horou, V dobrom aj v zlom, duetom Miesta a novinkou Jediný a jediná. Okrem hudby a textov som si ho celý produkovala sama, čo bola pre mňa veľká výzva. Album je rozdelený na slo­venský a anglický disk. Bo­nusom dvojalbumu je ori­ginálny Dokument, ktorý zachytáva moju štvorroč­nú prácu na pesničkách od ich demonahrávok z môjho domáceho štúdia až po na­hrávanie v profesionálnom štúdiu s Ivanom Jombikom. Prvýkrát som spolupracovala s takými hudobníkmi, ako je napr. Martin Valihora, Martin Gašpar, Juraj Griglák a mno­hí iní. Po siedmich rokoch čaka­nia mojich fanúšikov im teda na 15. výročie darujem môj šiesty štúdiový album.