Je o Vodné dielo Žilina dobre postarané alebo nie? Na podnet čitateľa sme preverovali, ako sa má správca starať o vodné nádrže a čo ten náš robí pre to, aby dojem z Vodného diela nekazili masy naplaveného dreva.
ŽILINA. Pred mesiacom sme písali o postrehu čitateľa Ľudovíta, ktorý poukázal na to, že Vodné dielo Žilina je pravidelne znečisťované naplaveninami dreva a pýtal sa, prečo správca túto situáciu nerieši. Keď sme uverejnili vyjadrenie Vodohospodárskej výstavby (VV), ktorá vodné dielo spravuje a v ktorom sa obhajovali, že naplavovanie dreva je prirodzený jav a pravidelne drevo odstraňujú, čitateľ Ľudovít sa ozval znova: „Pán správca zjavne podcenil zložitosť problému, pretože naplaveniny na brehoch Vodného diela nie sú následkom prirodzenej činnosti, ale spôsobuje to pomalé presúvanie masy dreva a opadu od začiatku VD pri Strečne až k hrádzi. Všetok odpad sa potom spojí do jednej mohutnej masy. Ako ju odstraňujú z vody? Raz som totiž videl v činnosti žeriav na hrádzi a vyzeralo to tak, že iba prehadzoval naplaveniny z čela hrádze do odtoku na druhej strane. Najviac ma na celej veci zaráža fakt, že v 21. storočí neexistuje zákon, ktorý by prikazoval projektantom vodných diel zapracovať do projektu systém zachytávania a odstraňovania naplavenín pri povodniach. Neviem, čo robia ochranári a úrady pre životné prostredie, keď tento zákon chýba,“ zareagoval na uverejnený článok.
Povinnosti vyplývajú zo zákona o vodách
Obrátili sme sa teda na ministerstvo životného prostredia, či existuje nejaká legislatíva, ktorá správcom vodných nádrží prikazuje, ako sa o ne starať. „Povinnosti vlastníkov vodnej stavby upravuje zákon o vodách, podľa ktorého je vlastník vodnej stavby povinný dodržiavať v riadnom stave dno a brehy vodného toku v mieste vzdutia a starať sa v ňom o nehatený odtok vody a odchod ľadu, najmä odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku. Na zachytávanie plávajúcich predmetov ako vetiev, kmeňov, rôznych odpadkov atď. sa budujú záchytné zariadenia, ale až na objektoch, ktoré by mohli poškodiť. Napríklad na vtokoch do vodných turbín, v profiloch odberov povrchovej vody a pod. Na vodnom toku sa takéto zariadenia z technického hľadiska tiež dajú vybudovať, ale budovať sa nesmú, pretože nimi zachytené plávajúce predmety by zatarasovali prietokový profil. Takéto objekty by boli veľmi nebezpečné aj počas povodní, pretože na nich zachytené predmety by zmenšovali prietokový profil, čo by spôsobovalo vzdutie vody a zaplavovanie územia na brehoch vodného toku,“ vysvetľuje hovorca ministerstva Maroš Stano.
Na Vodnom diele Žilina odstraňujú naplaveniny v priestore hydrouzla univerzálnym čistiacim strojom kombinovaným so zdvíhacími mechanizmami na hydrouzle a následne ich vyvážajú vo veľkokapacitných kontajneroch. „Pri prevádzaní zvýšených a povodňových prietokov sú naplaveniny kvôli odľahčeniu hrablíc vodnej elektrárne prevádzané cez haťové polia ďalej do dolnej hladiny Váhu,“ rozpráva hovorkyňa VV Diana Migaľová Baschierová.
O Vodné dielo sa staráme!
Ako ďalej hovorkyňa argumentuje, VV striktne dodržiava všetky platné a prevádzkové normy, čomu nasvedčuje aj fakt, že za celé obdobie prevádzky vodného diela neevidujú žiadne konanie, ktoré by voči nim viedli príslušné orgány ako Slovenská inšpekcia životného prostredia, Štátna ochrana prírody či Úrad verejného zdravotníctva vo veci porušenia predpisov, ktoré sa napríklad týkajú aj odstraňovania naplavenín z nádrže.
„Všetci prevádzkovatelia podobných vodných stavieb skôr, ako začnú s prevádzkou, musia mať vypracované, ale hlavne schválené príslušné prevádzkové normy, ktoré musia v plnom rozsahu rešpektovať platnú legislatívu a ktoré presne a detailne riešia aj problematiku, ktorej sa čitateľ urputne venuje už dlhšiu dobu. Bez vyššie uvedených materiálov a udelených povolení nie je možné prevádzku vodného diela vykonávať,“ dodáva k téme hovorkyňa Vodohospodárskej výstavby.
-ms-, snímka archív
