Vážený pán biskup! Dovoľujem si Vám napísať ohľadom Vášho posledného nariadenia, ktoré zaznelo u nás v kostole v nedeľu 8. 9. 2013 (predpokladám, že sa to netýkalo len našej farnosti). Prečo píšem takto verejne. Vaše nariadenie zaznelo verejne, tak myslím, že takisto je vhodná aj verejná spätná reakcia. V tomto nariadení odznelo, že odteraz sa budú vyberať peňažné milodary v priebehu svätej omše. Išiel som zo svätej omše zhrozený a znechutený.
Vysvetlím situáciu u nás, v našej farnosti. Ešte predtým, ako sme si svojpomocne postavili kostol, ktorý bol neskôr povýšený na farský kostol, tak sa konali bohoslužby v dome smútku. Od samého začiatku sa obety, ktoré prinášajú veriaci v podobe peňažných príspevkov „do zvončeka“, vyberali dobrovoľne do košíka pri vchode. Nepamätám si, že by bol niekedy problém s tým, že by si niekto „potiahol“ z košíka, resp. z pokladničky na prilepšenie. Buď mi tak pamäť neslúži, alebo sa o tom verejne nerozprávalo.
Takže dôvody budú inakšie. Napadajú mi dva. Prvý, že buď prispievame málo, alebo že sú ľudia, ktorí neprispievajú vôbec a túto službu, ktorú nám cirkev poskytuje, „zneužívajú“. Či už to je prvý alebo druhý dôvod, môžem smutne konštatovať, že toto nariadenie rieši oba dôvody. Pán biskup, pravdepodobne aspoň jemne sledujete politické dianie. Pamätáte si na situáciu spred pár rokov, keď „najsamväčší“ Slovák, bývalý predseda SNS, trval na tom, aby bola voľba predsedu SNS verejná? Aký bol dôvod na to? Úplne prostý a každý s kúskom rozumu si ten dôvod vedel domyslieť. Verejná voľba je o tom, že vo väčšine prípadov prinútime hocikoho, aby hlasoval za to, za čo chceme, aby hlasoval. Vtedy sa neodvážil takmer nikto zahlasovať proti.
Nehnevajte sa, ale toto mi to presne pripomína. Prinútime ovečky, aby dávali viac, resp. prinútime aj tie, ktoré z rôznych dôvodov (napr. cirkev je dosť bohatá, radšej to rovno venujem na charitu) vôbec neprispievajú. Keď sa miništrant raz zastaví pred ovečkou, tak ovečka v strachu pred ohováraním hodí aj „papierovú“, lebo spolusediaci sused hodil tiež. O tom to je. Nech už sa to obhajuje akýmkoľvek spôsobom, napr., aby to bolo jednotné vo všetkých kostoloch, tak môžem povedať, že za tým vidím len tento jediný dôvod. A nemyslím si to len ja. Stretávam sa s ľuďmi a takisto sú z toho pobúrení a znechutení. Výnimku tvoria ľudia, ktorí z úcty z prítomnosti duchovného nechcú odporovať, resp. starší ľudia, ktorí už súhlasia principiálne so všetkým, čo im cirkev nariadi, len aby im potom náhodou cirkev neodmietla poslednú sviatosť.
Pán biskup, uvedomujem si, že údržba kostolov, opravy, misie a iné veci stoja peniaze, ale prečo to máme robiť takýmto násilným spôsobom? A nie je to jediný dôvod, prečo sa s tým nestotožňujem. Veľmi dobre si pamätám, ako som ako dieťa chodil s rodičmi na omšu do kostolov v Žiline. Pred dverami som dostal do ruky dve koruny a polovicu omše som sa s nimi prehral, štyrikrát mi spadli na zem a keď som to konečne „šupol“ do zvončeka, snažil som sa, aby to čo najviac cinklo. Už si radšej ani nechcem spomínať na to, čo som s tými špinavými rukami ešte všetko stihol robiť, kým som neprišiel domov.
Je to pre mňa veľmi smutné, keď sa cirkev snaží unifikovať veci, ktoré ľudí poburujú a odrádzajú. Osobne by som privítal unifikáciu v iných oblastiach, ako sú krsty a sobáše, aby sme sa nestretávali s prípadmi, keď v jednej fare sa to nedá a v druhej už áno. Cirkev by si mala uvedomiť to, že sa nepíše rok 1868, ale že už všetci vieme písať a čítať a dokonca mnohí z nás ovládajú aj násobilku. Súčasného človeka cirkev nepritiahne svojimi nariadeniami, príkazmi a zákazmi. Treba ľudí pozývať k sebe, ukazovať im príklad jednoduchosti, úctivosti a skromnosti. Len týmto spôsobom dokáže cirkev prežiť. Len takýmto spôsobom môže cirkev dosiahnuť ďalšie neštiepenie. Len týmto sa môže zachovať dedičstvo, ktoré nám dal Ježiš.
Pán biskup, verím, že sa zamyslíte nad týmto listom. Verím, že prehodnotíte svoje nariadenie a naopak, odporučíte aj ostatným farnostiam, aby sa vyberali milodary bez nátlaku, bez rušenia svätej omše, bez degradovania bohoslužby na divadelné predstavenie, kde je povinné vstupné. Za to Vám veľmi pekne vopred ďakujem.
Veriaci zo Žilinskej diecézy
Snímka archív
