SLUŽILA NA OBRANNÉ ÚČELY
Burianova veža bola vybudovaná v rokoch 1526 až 1529 majiteľom hradu Strečno Burianom Svetlovským z Vlčnova, ktorý bol vtedy aj dedičným richtárom Žiliny. Veža slúžila na obranné účely, aj ako zvonica a pozorovateľňa pred požiarmi a príchodom nepriateľov. Dostaval ju okolo roku 1540 ďalší vlastník Rafael Podmanický. Pôvodne sa volala Nová veža a od konca 19. stor.
Burianova podľa mena zhotoviteľa veže, po ktorom bol pomenovaný i jeden zo zvonov na veži. Osudy veže sú spojené s blízkym farským kostolom. V roku 1678 pri požiari zhorel nielen blízky kostol, ale sa roztopili aj zvony na Novej veži. Požiar 21. júna 1848 poškodil veľkú časť mesta, farský kostol a zničil i tri zvony na Novej veži. Tie boli nahradené po roku 1852 troma novými zvonmi. Najväčší Burian vážil 2336 kilogramov a boli na ňom dva obrazy – sv. Kríža a sv. Juraja. Zvon daroval mestu Juraj Tvrdý so sestrou Alžbetou. Stredný zvon Median s váhou 655 kg mal obraz sv. Štefana a bol na ňom nápis Odvráť Bože mor, hlad, vojnu a požiar od rodákov! Tvrdý Juraj 1852.
Tretí najmenší zvon s obrazom Blahoslavenej Panny Márie daroval Juraj Kemka s manželkou Máriou, rodenou Tvrdou v roku 1852, vážil len 25 kg a slúžil pri zvonení na pohreboch, preto ho nazývali Umieračik alebo Kemkovec podľa mena darcu. Všetky tieto zvony boli 18. augusta 1917 zobraté vojskom –zrekvírované – a následne použité na výrobu zbraní. Ešte predtým 22. septembra 1916 vojaci zobrali deväť zvonov z iných žilinských kostolov. Zvony, ktoré sa vyrábali zo zvonárskeho bronzu sa skladali približne zo 78 % medi a 22 % cínu, a tým boli vhodné i na materiál pre vojenské účely – delá.
ZBIERKA NA NOVÉ ZVONY
Preto po vojne už v roku 1921 začali veriaci rímskokatolíckej cirkvi v Žiline zbierku na nové zvony na veži. Samotná zbierka bola povolená 1. novembra 1922 a trvala celé tri roky. Celkovo stáli zvony 350 000 korún. Vyrobila ich firma Richarda Herolda v Chomutove (dnes Česká republika). Tá odliala v roku 1923 šesť zvonov určených na túto vežu a jeden zvon do kaplnky na Starom cintoríne v roku 1924.
Najväčší zvon Najsvätejšia Trojica nazvaný podľa patróna vtedajšieho farského kostola – dnes Katedrálneho chrámu Najsvätejšej Trojice – váži 2785 kg. Okolo vrchnej časti má na jednej strane nápis v latinskom jazyku VOX EGO SUM VITAE, DEUM TRINUM LAUDARE VENITE – JA SOM HLAS ŽIVOTA, PRÍĎTE CHVÁLIŤ BOŽIU TROJICU. Pod ním je obraz Najsvätejšej Trojice a v spodnej časti nad vencom slovenský nápis DO SHODY ÚPRIMNÉHO SPOLKU – CELKU SHROMAŽĎUJ V LÁSKE TÚTO OBEC VEĽKÚ. Tón ladenia zvonu je h.
Druhý zvon Svätá Mária váži 1728 kg a okolo vrchnej časti má nápis MARIA VOCOR IN NOMINE JESU PULSOR – MÁRIIN HLAS V MENE JEŽIŠA. Pod ním je jej reliéf. V spodnej časti nad vencom je slovenský nápis CELÁ SI MARIA KRÁSNA, NA TEBE POŠKVRNA ŽIADNA. Tón ladenia je d.
Tretí zvon Svätý Jozef váži 1165 kg a na vrchnej časti má nápis ECCLESIE PATRONO JOZEFA LAUDES SONO – CHVÁLA JOZEFA, PATRÓNA CIRKVI s reliéfom sv. Jozefa a v spodnej časti nápis POD OCHRANU TVOJU UTIEKAME SA SV. JOZEFE. Tón ladenia je e.
Štvrtý zvon Svätý Andrej a Benedikt váži 798 kg. Na vrchnej časti je nápis ST. ANDREA ET BENEDIKTE ORATE PRO NOBIS – SVÄTÝ ONDREJ A BENEDIKT, ORODUJTE ZA NÁS s reliéfom a slovenský nápis VĎAČNÉ DIETKY VZDYCHÁME K VÁM, NAŠIM VEĽKÝM OTCOM. Tón ladenia je fis.
Piaty zvon Svätá Anna váži 452 kg. Vrchný nápis je FAC NOS INNOCUAM DECCURRERE VITAM, SITQE TUO SEMPER TUTA PATROCINIO. Pod reliéfom sa nachádza slovenský nápis RODIČKO MATKY BOŽEJ ORODUJ ZA NÁS. Tón ladenia je a.
Šiesty zvon Svätý Štefan váži 325 kg a má len slovenský nápis DAROVANÝ DR. EUGENOM TVRDÝM K ÚCTE A PAMIATKE SVOJHO OTCA ŠTEFANA. Tón ladenia je h, avšak ide trochu do b. Na zvonoch okrem uvedených nápisov je na druhej strane každého zvona po boku slovenský znak – dvojkríž na trojvrší, pod ktorým je nápis ŽILINA 1923. Nad vencom v spodnej časti výrobca označil každý zvon kolopisom FUDIT RICHARDUS HEROLD COMUTOVIENSIS MCMXXIII – ODLIAL RICHARD HEROLD Z CHOMUTOVA 1923.
ĽUDIA ČAKALI NA ZVONY
Zvony priviezli do Žiliny na železničnú stanicu 15. augusta 1924. Už tu čakal veľký zástup ľudí na ich príchod. Viezli ich na vozoch ťahaných štvorzáprahom volov. Na ceste od stanice bolo viacero vyzdobených slávobrán, prvá bola na dnešnom Hlinkovom námestí, ďalšia medzi františkánskym kláštorom a Slovenskou bankou (Bacherova vila), potom sa zvony viezli cez Hodžovu a Sládkovičovu ulicu, kde boli ďalšie slávobrány na dnešné Mariánske námestie, na ktorom stála tribúna. Tu sa konala posviacka zvonov ružomberským farárom Andrejom Hlinkom. Potom prešiel sprievod cez Štúrovu ulicu so slávobránou na Horný val, kde bola pri dome doktora Jozefa Babúška posledná slávobrána a napokon prešli priamo k Burianovej veži, kde zvony po jednom vytiahli a inštalovali na vopred pripravené miesta a trámy. Počas celej inštalácie trvala svätá omša celebrovaná Andrejom Hlinkom. Slávnosti sa zúčastnili predstavitelia mesta na čele so starostom Štefanom Tvrdým, predstavitelia okresu, spolkov a združení. Záujemcovia o prehliadku veže sa môžu prihlásiť v Turistickej informačnej kancelárii mesta Žilina, ktorá poskytuje i informácie o veži a zvonoch.
Autori: Peter Štanský, Jozef Feiler, Alexandra Janigová
